O údajne škodlivom vplyve peňazí na osobnosťjedinca popísali úspešní literáti toľko, že by sa to všetko nezmestilo ani do Clintonovej knižnice. (Bývalýprezident USA sa po tieto dni poriadne zapotí, kým vysvetlí, kto všetko prispelna jej výstavbu. Musí tak učiniť aby sa Hillary mohla uchádzať o postministerky zahraničných vecí v Obamovej administratíve.) Popritom stihliviacerí spisovatelia a v podstate monopolistickí konkurenti zabezpečiť svoje potomstvo na veľa pokolení.Peniaze sú prostriedok. Väčšina z nás ho získava viac či menej poctivouprácou, ktorá prináša nejakú pridanú hodnotu spoločnosti. Iní autori akoAntoine de Saint-Exupéry a Rabinadra Tákur veľmi krásne opisujú ľudskú prácuako prostriedok byť bližšie k svojim milovaným. Keď pracujeme stovky kilometrovvzdialení, sme k nim v skutočnosti bližšie ako keď sme s nimiv jednej miestnosti. Pracujeme totiž pre spoločnú budúcnosť, uživeniea zachovanie rodiny a to je viac ako spoločné ničnerobenie. Pretozarábanie peňazí je v hlbokej podstate vyjadrením láskya zodpovednosti voči svojej rodine alebo partnerke. Musím sa priznať,že Marxov kapitál som nečítal a určite tohto ekonóma nechcem podceňovať.Chápem, že koncepcie vykorisťovania sú rôzne a určite zložité. Vo svojejdefinícii je vykorisťovanie priživovanie sa na práci druhého. Skôr ako určitávýška ceny práce, ktorá sa odvíja od situácie na pracovnom trhua kvalifikácie jedinca by som vykorisťovaním nazval to, čo na náspredvádzajú politici už dlhú dobu. Práca za pásom je možno nudná, no okopávaniepoľa s ohnutým chrbtom po celý deň pred priemyselnou revolúciou sa tiežnedá nazvať kreatívnou a oduševnenou činnosťou. Otázka je, prečo polovicučasu musíme pracovať na našich politikov? Chápem, nie je to na nich osobne, jeto aj na celoročné odpratávanie snehu z pred kasární iba za 400 miliónov. Je tona predražené tendre a rozkrádanie zdravotníctva. Chápem, že začínajúcichdoktorov musí hriať na srdci to, že po desať tisícoch strán naučeného učivaa šiestich rokoch štúdia zarobiapolovicu toho, čo kopáč kanálov. Hlavne, že zdravotníctvo je štátne – teda našea to sa predsa počíta. Strednú vrstvu tento štát podojí na síce relatívnenízkych daniach ale veľmi vysokých odvodoch. Tých, čo dané z príjmuneplatia „dostane“ na DPH a spotrebných daniach. A hornýchdesaťtisíc? Tí pochopili už dávno, že štát je najlepší biznis partner. Veď bezneho by väčšina nebola tam kde je.
Trojmiliardový ročný admin Sociálnej poisťovne tiež trebaz niečoho platiť a pani ministerka nebude predsa piť pressoz kávovaru za 6 tisíc. Ona potrebuje na silné a rozhodné slová kávuz tridsaťtisícového. Presne podľa jedného amerického filmuo vesmírnej lodi, treba mať aj jednu náhradnú - pre prípad. Dnes sa nedáspoľahnúť ani na vlastných, a preto pre zvýšenie flexibility v službenám občanom bolo potrebné do Portugalska poslať aj služobné Audi. Mne sa tápohotovosť politikov hrozne páči. Je to až sexy, to odhodlanie, ten drive!Niečo ako nedávne stretnutie G20. EÚ iniciovala stretnutie, lebo chcela ukázaťako odhodlaní sme popasovať sa s touto globálnou krízou. Malý detail -najsilnejšia ekonomika v polovici januára mení administratívu, takžepraktický zmysel stretnutia a snahy o zmeny v reguláciáchsvetových financií práve v tomto čase mi ušiel. (Chápem, chcú využiťneskúseného Obamu hneď prvý týždeň v úrade v polovici januára, ale najeho poradcov táto taktika asi fungovať nebude). Ešte otázka. Kedy naši krásniherci objavia čaro videokonferencií? Á to by bolo predsa trápne - žiadnekamery, blesky, úsmevy a objatia. Chápem, ľudský kontakt nenahradíš.Podobne ako poslanci európskeho parlamentu predsa nebudú zasadať stálev tej istej budove a krajine. Tá jednotvárnosť by ich zabila, takétovykorisťovanie – ani pomyslieť!!! Rozprávky o redukcii uhlíkovej stopy saich netýkajú, oni sú predsa ten predvoj svetlých zajtrajškov, čo všetko môže.Zlatý šampus a kokaín - viď prípad testovania kanalizácie Bundestagu.
Viem, že sa opakujem,ale nedá mi to. Prečo platíme skoro polovicu z rozpočtu EÚ na CAP? Keby tonespôsobovalo chudobu a neožobračovalo chudobných farmárov po celom sveteby mi to ani tak nevadilo. Novozélandská soc.-dem. vláda v 80-tych rokoch zrušila všetky dotáciepre poľnohospodárov a dnes sú na tom lepšie ako kedykoľvek predtýma ja si radšej kúpim ich a africké a austrálske vína ako tiefrancúzske. No treba oslavovať aj u nás – EÚ zrušila zákaz predaja prílišpokrivených banánov!
Dúfam, že to čitateľnebude brať ako agitku, ale založenie Sulíkovej SaS bol balzam na moju dušu (pre doplnenie – o dva blogposty nižšie Sulíka kritizujem zazjednodušovanie pri opise fin. krízy). Verím, že uspejú jeho a Mihálové inovatívnenápady a dočkáme sa sociálneho a zdravotného systému, ktorý násnebude vykorisťovať, ale nám slúžiť. Človek by mal byť predsa schopný saslobodne rozhodnúť či chce byť poistený štátom, súkromnou sférou alebo sa spoľahneiba na seba a svoju rodinu. Sám mám sociálne cítenie a pociťujem potrebuväčšej solidarity v spoločnosti. Ale tá nemusí byť vždy vyjadrená ibaštátnym prerozdeľovaním a je veľa organizácií a jedincov, čo vediabyť adresnejší a efektívnejší. Štát by mal byť v prvom rade veľmitransparentný a všetky výsledky by mali byť merateľné a každéopatrenie musí mať vypracovanú analýzu nákladov a výnosov. Nie som nutneza minimalizáciu štátu v ekonomike, ale určite za racionalizáciu jehopôsobenia (viď môj predošlý článok).
Chcel som ísť na tenkoncert v PKO k 17. novembru, ale nejako som sa začítal. Svet sa menía pre mňa je úžasné to sledovať. Finančná kríza, štátne investičné fondyale aj vzostup občianskej spoločnosti. Na Západe sa diskutuje o VenturePhilantropy a SROI (Social Return onInvestment), CSR stratégia je skoro nutná súčasť úspešného biznisu a objavujesa nová paradigma podnikania v treťom svete a v spolupráci s tretímsvetom – BoP.
U nás sa nerozbehol ešte ani ten Venture Capital(financovanie začínajúcich podnikateľov pomocou rizikového kapitálu). Práveprebieha Global Entrepreneurship Weeka pri tejto príležitosti sme mali akciu na Ekonomickej univerzite zaúčasti pána Čaploviča, ktorá mala za cieľ rozprúdiť podnikateľského duchaa inovácie medzi študentmi. Aj napriek istej kritike z médií a blogosféryja víziu Slovensko 21 vítam, lebo je to pokus o pohľad do budúcnosti a pokuso diskusiu, čo je dobre. Ale ako napísal prednedávnom Trend – štát pomôženajviac inováciám, tak, že zjednoduší podnikanie, razantnejšie zakročí protikorupcii a zlepší školstvo a vymáhanie práva.
Možno som urobil chybu, že som nešiel na spomínaný koncert.Živé kvety milujem a chcel by som počuť Modré hory naživo. Ale myslím si,že niekedy nestačí protestovať alebo prednášať ohnivé prejavy. Komunizmuszobral mojim rodičom skoro 5 rokov slobody a preto som rád, že dnes žijemevo viac menej slobodnej spoločnosti. Sestra prednedávnom fotila mamu v ruinách petržalskejväznice, v ktorej mama za svoje názory pred vyše tridsiatimi rokmi strávilaštyri a pol roka. Pre mňa to boli emotívne veľmi silné zábery. Krásnajesenná príroda, šesťdesiatročná mama a ruiny väznice, kde terazprespávajú bezdomovci. Sloboda naozaj víťazí.
Slobodaale nie je nejaký dar z nebies. Je to produkt nášho každodenného úsilia, práce,štúdia a rozhodovania sa na trhu ekonomickom, kultúrnom a ajpolitickom. A pre skutočnú slobodu a radosť, ako hovorí Erich Fromm bymalo prevládnuť „byť“ nad „mať“.
Ako hovorí Joker v poslednom filme o Batmanovi - „TheDark Knight“ :
„Your morality is a bad joke and it disappears with the firstsign of trouble“
Preto „byť odvážny“ by mala byť najdôležitejšia cnosť politikav našich končinách, aby dokázal prekonať to rodinkárstvo a korupciu v politikea morálnu otupenosť širokej verejnosti. No svoju „odvahu a odhodlanosť“ukázali politici keď išlo o slobodu vierovyznania tým, že jednohlasne a napriečcelým politickým spektrom odhlasovali sprísnenie zákona o registrácii cirkvíaby náhodou naši moslimský bratia a sestry nepožívali práva, ktoré tu malipred sto rokmi. Zapracoval lobbing najstaršej mimovládky a reči o základnýchslobodách išli bokom a „skutek utek“...
Posledný deň letných prázdnin som rozmýšľal ako sa rozlúčiťs letom. Mal som na mysli kúpu nejakého dobrého vína alebo gruzínskehokoňaku. Nakoniec som si kúpil Kierkegaarda (Bázeň a chvenie)a neoľutoval som. Možno je pravda vo víne, ale sloboda je určitev myslení. Ideálne v myslení na druhých. No na to, aby sme mohli slobodnemyslieť a konať potrebujeme v tejto uponáhľanej dobe viac času. Ten námberú politici ich predraženými a nekvalitnými službami na ktoré pracujemepolovicu dňa. Ich zefektívnenie a zlepšenie napr. cez e-Government, lepšiesúdnictvo a školstvo bez normatívov a s financovaním naviazaným navýsledky, nám dá viac času pre našu rodinu, blízkych, rozvoj biznisua dúfam, že aj na časom stále rozšírenejšiu filantropiu.
