Pán Čársky kritizuje moju mamu za jej iniciatívu za zrušenie masážneho salónu Messalina, ktorý je už roky v strede Sadu Janka Kráľa. Pritom ju vykresľuje ako „kresťanskú mamičku so siedmimi deťmi" (v skutočnosti sme piati :), ktorá „vyrastala ako v bavlnke, ale má tú drzosť otvárať hubu a kričať, že je niekto zlý".
Teraz si asi myslíte, že som to zobral emotívne a začnem tu plakať ako pán Čársky krivdí mojej maminke. Fňuk, fňuk. Chyba. Aj ja neznášam to jej večné moralizovanie, ktoré nikam nevedie, nič reálne nerieši a v podstate jej dosť pokazilo celý život. Keďže som libertarián, mne v podstate žiaden erotický salón nevadí. Pravidelne podporujem streetworkerov z o.z. Odyseus a o.z. Prima, ktorí rozdávajú kondómy a striekačky narkomanom a prostitútkam. Súhlasím s Radom Baťom, že najlepšia, no politicky nepopulárna, stratégia na zamedzenie šírenia AIDS a pohlavných chorôb, je pomáhať práve týmto ľuďom, keďže predstavujú ohnisko nákazy. Lenže pán Čársky sa ukázal byť ešte väčším moralistom ako moja mama. Útočí na city, keď opisuje prostitútky ako obete a obviňuje moju mamu, ktorá mala „detstvo ako v bavlnke", že pred nimi nemá zľutovanie. To že moja mama sedela ako politický väzeň za bývalého režimu skoro 5 rokov si teraz odmyslime. Dôležité je si všimnúť, ako liberalizmus sa len tvári, že je protipólom konzervativizmu a že mu ide o slobodu. V podstate sú to dve strany jednej mince. V dnešnom „postpolitickom" období dominuje biopolitika. V centre pozornosti je blahobyt a ochrana človeka. Teda, keď chcete ľuďom zobrať ďalší kúsok slobody, musíte to ospravedlniť tým, že z niekoho urobíte obeť, ktorú potom chránite. Chcete cenzurovať internet? Stačí to zabaliť do snahy o ochranu detí. Teda pán Čársky urobil z prostitútok obete, ktoré mali ťažké detstvo a treba ich chrániť pred kresťanskými fundamentalistami a mafiánmi, napríklad legalizáciou ich činnosti. Ja s tým nemám problém, aj keď dosť pochybujem, že živnostenský list s činnosťou „prostitúcia" nejako zásadne zamieša karty na tomto trhu. Bude to mať asi rovnaký efekt ako Obamova nobelovka na svetový mier. Pozerať sa na ľudí ako na obete je nesprávne a možno až urážlivé. Ak sa na niekom pácha násilie, tak ide o zločin a má ho riešiť polícia. Prečo ho nevie efektívne riešiť je na inú diskusiu. No faktom je, že mnoho ľudí sa venuje prostitúcii dobrovoľne, keďže ide o lukratívny zárobok. Je to ich sloboda a nikto im ju neberie. Moja mama začala celú iniciatívu za zachovanie dôstojnosti Sadu J. K., kvôli veľkej reklame, ktorá v sade lákala dievčatá na prácu v danom salóne. Asi iba na Slovensku môže byť v strede najstaršieho parku v strednej Európe erotický salón a aj reklama na prácu v ňom. Ja by som bol skorej za to, aby bol daný bordel vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, lebo presne a krásne vystihuje charakter tohto štátu. Ale myslím si, že aktivita mojej mamy je v tomto kontexte legitímna a súhlasím s ňou.
Pán Čársky ďalej pokračuje v moralizovaní a pýta sa, prečo moja mama nejde radšej protestovať proti výrubu stromov pri Auparku. Nechcem mu krivdiť, ale keby na podobných akciách niekedy bol, vedel by, že moja mama tam nikdy nechýbala. Okrem toho, že sa dobre pozná so starými disidentskými ochranármi, zúčastňuje sa často na všakovakých „živých reťaziach okolo stromov". Páči sa mi jej entuziazmus, ale myslím si, že treba posudzovať každý projekt osobitne a chápať ho v zmysle alternatívnych nákladov. Teda, či je lepšie postaviť výškový dom blízko centra, kde ľudia môžu ísť peši do práce, alebo zachrániť pár stromov a nechať tých istých ľudí roky zamorovať ovzdušie výfukmi svojich aut na ceste z predmestia.
Podobne ako v prípade Hvoreckého kritiky na adresu aktivistu Alojza Hlinu, je motivácia pána Čárskeho na napísanie daného komentára priehľadná. Ide im o PR a budovanie svojej značky naprieč sociálnymi sieťami, internetom, a teda verejným priestorom. Lenže to sa dá robiť aj trochu inteligentnejšie. Aj malé decko si vie nájsť kontroverznú tému a napríklad kritizovať klérus a navážať sa do rôznych aktivistov. Len neschopnosť tvorivo a abstraktne myslieť dokáže ospravedlniť týchto „psov reflexie, ktorí v službách verejnosti brešú na tých, čo vytŕčajú z davu a dokázali sa reflexii spriečiť a odhodlali sa na Čin" (parafrázovaný Kierkegaard).
Pán Čársky napísal článok o ochranároch aj pre salon. Ten mal aspoň nejakú myšlienku, aj keď nič originálne to nebolo (Treba nechať prírodu na pokoji, ona si poradí.). No tento jeho komentár neobsahoval vôbec nič podnetné. (Katolícke mamičky sú zlé, lebo hovoria, že chuderky prostitútky sú zlé). Freudiánsky sa dá povedať, že „naši chlapci intelektuáli plačú a nadávajú na bakaného otca, čo im zakázal sa hrať s lopatkou na piesočku aj keď mamina im to predsa dovolila." Mohli by už vyrásť, prestať plakať, trocha sa poobzerať a začať rozmýšľať o svete naokolo. Dnes je predsa intelektuálne možno najzaujímavejšie obdobie. Vyzerá to, že sa nadobro rozpadol fukuyamovský sen o Konci dejín a spolu s neutíchajúcou hospodárskou krízou klope na dvere Európy aj Leeho „kapitalizmus s ázijskými hodnotami". Môžeme sa zamýšľať, že prečo čoraz častejšie uvidíme u nás akcie ako bol sobotňajší „Deň čínskej kultúry" v Poluse. Možno by sme sa mohli zamyslieť nad tým, prečo tu Číňania vystavujú fotky s ich mrakodrapmi alebo veselou rodinkou na výlete s ich novým autom. Prečo rozširujú svoj vplyv pomocou overenej značky, akou je Konfúcius, ale zatvárajú progresívnych intelektuálov a spisovateľov, akým je napríklad Liu Xiaobo, ktorého teraz navrhli Slováci a Česi na Nobelovu cenu mieru. Iróniou samozrejme je, že aj prodemokratický Liu má určite bližšie k odkazu Maa a Čínskej kultúrnej revolúcie ako Konfucius. Namiesto toho Hvorecký teraz písal o peknom kalendári na rok 2010 a Čársky si „utiera hubu" (jeho výraz) o iniciatívu mojej mamy. Niečo je zhnité v štáte dánskom.
Namiesto nejakých vtipných nadávok a vyhrážok na spôsob Hlinu, Vám pán Čársky chcem ponúknuť pár ďalších tém na písanie a ponúknuť Vám aj moje myšlienky. „Kto do teba kameňom, ty doňho myšlienkou". Napríklad som po prečítaní Mystiky Západu od Jana Sterna uvažoval, že Ázia premohla euroatlantickú civilizáciu, keď Toyota v kvalite predbehla Daimler a BMW, keďže auto je totem Západu. Preto Číňania by si urobili lepšie PR, keby vystavili svoj hybrid od BYD, do ktorého investoval aj Warren Buffet, a nie Konfucia. Popri písaniu o kasínach a la Metropolis by ste sa s Hvoreckým mohli zamyslieť, prečo kapitál čoraz častejšie vyhľadáva rentu (viď J&T) a nevie už bez nej pomaly ani vytvoriť zisk. Prečo štát je čoraz silnejší a sofistikovanejší, aj keď ho je čoraz menej vidieť? Prečo „proletariát" dneška buď tvorí aplikácie do iPhonov, je nezamestnaný alebo je uprataný do krajín tretieho sveta a ako s tým súvisí napríklad inštitút duševného vlastníctva? Ako zoskratovať hegeliansku triádu, preskočiť partikulárne (štát, cirkev) a spojiť priamo singulárne (človeka) s univerzálnou Ideou? Dá sa to vôbec? Aj ja som kritizoval cirkev, len nie tak detinsky.
Stačí si len prečítať salon, do ktorého prispievate, trocha sa rozhliadnuť po svete, a potom si už nebudete musieť robiť PR na trápnej kritike mojej mamy a iných aktivistov.
