Páči sa mi nový facelift etrendu a aj snaha viacerých blogerov na tomto priestore skĺbiť ekonómiu a politiku s dávkou filozofie. Taktiež si vážim Rada Baťa pre jeho profesionalitu a angažovanosť. Bohužiaľ formát blogu nedokáže poskytnúť dostatočný priestor filozofii, a preto viaceré ich doterajšie pokusy sú kusé a rozpačité.
Hlavná myšlienka Baťovho blogpostu je, že štát sa najlepšie osvedčil pri poskytovaní bezpečnosti a sociálny štát je formou „výpalného" za sociálny zmier. Týmto kritizoval Ludwiga von Misesa a libertariánsku utópiu o privatizácii bezpečnosti. Po prečítaní viacerých ľavicových filozofov som zablúdil na opačné spektrum a čítal som viaceré články na mises.org . Články sú tu písané osviežujúco jednoduchým a logickým jazykom. Libertariáni popisujú a presadzujú základné a ľahko pochopiteľné princípy slobody, a preto aj články spred dvesto rokov sú stále aktuálne. Je v nich veľa utopického a revolučného a majú svoju hodnotu už len preto, lebo narúšajú status quo a „vsádzajú chrobáka do hlavy". V dnešnom diskurze sú všetky utópie zdiskreditované, ale ako hovorí Žižek, korporátny kapitalizmus s inštitúciami ako Fed vytvárajú a udržujú pri živote asi najväčšiu utópiu histórie. Sme uväznení v diskurze univerzity a vidíme svet cez ekonomické modely a štatistiku. Pre stromy nevidíme les a nedokážeme ho ani správne pomenovať. Libertarián povie jednoduchú pravdu - človek nemôže mať naraz aj peniaze v banke aj ich niekomu požičať. Akademici a centrálni bankári sa naopak snažia upchať diery v „potápajúcej sa lodi" pomocou rôznych Bazilejov II, stress testov a quantitative easing. Podobne je to aj s bezpečnosťou a mocou. Libertarián povie jednoducho, že moc sa vždy nakoniec zneužije a má tendenciu sa rozrastať. Akademici sa môžu buď prerátať do bezvedomia v zákutiach teórie verejnej voľby alebo prefilozofovať na smrť vo faucaultovských štruktúrach moci, ale túto jednoduchú pravdu nezmenia. Libertariáni majú perspektívu storočí, naopak akademická obec fičí na trendy sloganoch doby à la „Fight global worming"! Lenže ten dualizmus trh - štát je falošný. Podobne ako Lacan hovorí, že sex neexistuje, tak by sa dalo povedať, že ani štát neexistuje, je to len fantázia. Človek má pocit bezpečia a istoty hneď na druhom stupni Maslowovej pyramídy a jeden z produktov, ktorý túto potrebu zabezpečuje je štát. Dosť dávno som chodieval do sauny, kde chodili pravidelne štátni zamestnanci a pamätám si na to ako sa smiali, že niekto mal pred mesiacom stotisícový plat (Sk) a išiel robiť do štátnej sféry za zlomok predchádzajúceho príjmu. Že by to bolo z lásky k vlasti a „dobre spravovanej spoločnosti"? Pre mnohých je štát iba taká bokovka. Baťo nesúhlasí s Misesovou tézou, že dlhodobo je iba alternatíva medzi socializmom a anarchokapitalistickým ideálom a tvrdí, že práve krajiny s najlepším podnikateľským prostredím a najväčším blahobytom majú často vysokú mieru prerozdelenia a vysoké štátne dlhy. No treba si uvedomiť, že marxizmus a sociálne inžinierstvo sa nevyparili, len sa po prehre v ekonomike rozliezli do všetkých ostatných sfér. Zmeny prichádzajú v skokoch a náhle. Potom spätne a nanovo rekonštruujú celú realitu. Ako by sa Radovi Baťovi páčil návrh na rozšírenie cap and trade aj na fyzické osoby? Takýto návrh už v Británii na pôde parlamentu zaznel, ale sa zavrhol s tým, že čas ešte nedozrel. Človek by si musel vybrať, či si pustí v lete v aute klimatizáciu, alebo pôjde navštíviť babku do Ameriky. Ak by chcel oboje, musel by si kúpiť emisné povolenky. Skutočne dokonalá harmónia trhu a štátu! Podobne zástanca zero population growth, Kenneth E. Boulding prišiel s nápadom, aby každá žena mala právo (!) na dve deti. Ak chce tri, musí si „kúpiť dieťa" od ľudí, čo sa rozhodli mať iba jedno. Nech žije slobodný trh a ľudské práva!
Pred pár rokmi média o globálnom otepľovaní ani nepočuli. V roku 2008 bolo „going green" najotrepanejšou frázou roka. Vo sfére politiky potom dochádza k point de caption (voľne „prišitiu") populárnej témy na vlastnú agendu politického aktéra. Napríklad nedávny Sulíkov blog, ktorý začínal tvrdením, že Rómovia sú „ekologickou katastrofou" je toho pekným príkladom. Nejako všetci podvedome tušíme, že globálne otepľovanie asi nie je „the greatest challenge of nowdays". No triangel Big State, Big Business a Big Intelectuals/Big Media si myslí niečo iné.
Libertariáni hovoria, že mafie sú štáty v zárodku a štáty sú etablované mafie. Asi ťažko si v našich končinách niekto dovolí pochybovať o tomto výroku. Vtipné bolo čítať niektoré príspevky, kde diskutéri hovorili, že rozdiel medzi štátom a Rómom je ten, že „Róm ma ohrozuje pri mojom dome a politici si kradnú v Bratislave". Dávnejšie som totiž čítal príspevky ľudí, čo mali tú česť mať nejakú dopravnú situáciu s limuzínou nejakého papaláša a potom na vlastnú kožu pocítili tú „bezpečnosť" jeho goríl. Niekto písal, že ho vraj navštívili aj druhý deň v nemocnici s odkazom, nech mu ani nenapadne to nahlásiť. Preto je namieste sa spýtať či bezpečnosť, ktorú štát poskytuje, stojí vôbec za reč a či je štát naozaj taký monopol, ako sa tvrdí.
Už dnes je prepojenie štátu a súkromných spoločností pri poskytovaní bezpečnosti veľmi rozšírené. Od našich policajtov, z ktorých mnohí neoficiálne vlastnia SBS-ky, až po bezpečnostné korporácie ako Blackwater (po škandáloch v Iraku premenovaná na Xe). Monopolizácia alebo prohibícia zvyšujú marže a zároveň znižujú kvalitu produktov. No vytvárajú ohromné zisky pre tých, ktorí majú moc. Napríklad podľa The Economist Iránske revolučné gardy sú de facto obrovská korporácia, ktorá ovláda veľký podiel v štátnej a súkromnej sfére ekonomiky a využíva svoje spravodajské schopnosti na porazenie konkurentov v štátnych tendroch. Vraj kontroluje ilegálny obchod s alkoholom, ktorý je v krajine oficiálne zakázaný a ktorý predstavuje ročný obrat 8 miliárd dolárov.
Zaujímavý je aj rýchlo sa rozvíjajúci trh s bezpilotnými lietadlami (tzv. drones, alebo UAV). Tieto sú ideálne pre dnešnú stratégiu „vojny bez vojny". Podobne ako nealko pivo alebo káva bez kofeínu, dnes vojaci v teple kancelárie riadia pomocou ovládača, podobnému tým na Playstation, lietadlo na druhej strane zemegule. Dcérska firma Boeingu - Insitu prevádzkuje „drones-for-hire" a prenajíma tieto špionážne (a často aj útočné) lietadlá napríklad menším krajinám, ktoré majú misie v Afganistane. Niektoré lietadlá sa dajú ovládať cez smartphony ako iPhone alebo BlackBerry, na ktoré sú zasielané aj spravodajské informácie z terénu.
Regulácia vždy vytvára bariéry a často zamedzuje otvorený vstup pre malých a nových hráčov na trh. Po bubline internetových akcii a páde Enronu sa sprísnila legislatíva na uvedenie spoločností na burzu (IPO). Zákon Sarbanes - Oxley predražil IPO začínajúcim firmám a tie si čoraz častejšie dávajú do svojich biznis plánov ako exit predaj ich spoločnosti veľkému konkurentovi ako Google. Sobox zabrzdil dobre namazané kolo v Silicon Valley, kde boli malé a perspektívne firmy podporené rizikovým kapitálom a potom predané private equity alebo rovno uvedené na burzu. Dnes je už aj rizikový kapitál na kolenách a jediný silný zdroj kapitálu predstavujú štátne investičné fondy z Perzského zálivu a Ázie alebo rôzne pološtátne fondy. Celkom zaujímavý závan budúcnosti nájdete tu. Rovnaké start-up klišé o podnikateľoch v texaskách a obedoch zadarmo a hraní Playstation v práci, lenže tento krát chlapci robia softvér pre CIA.
Zaujímavý trend badať v mestách ako Sao Paolo a Mexico city. Bohatí tam masívne investujú do špeciálnych úprav svojich vozidiel, ktoré ich urobia nepriestrelnými. V Brazílii, ktorá má inak prísne zákony na držbu zbraní, armáda obmedzuje stupeň obrnenia a zakazuje obrnenie proti vojenským zbraniam. V Mexiku ľudia, čo už mali úpravu odolnú proti kalibru .44 investujú do upgradeov, ktoré odolajú dávke z AK-47.
V Mexiku zúri vojna kartelov, do ktorej sa zamiešala armáda, no tie sú často lepšie vyzbrojené ako ona. Obete sa počítajú ročne na tisíce a dejú sa tam neskutočné zverstvá. Napríklad chytili muža, ktorý sa priznal že rozpustil 300 ľudí v kyseline. Na svoju obranu povedal, že vždy odmietol ženy a deti. Polovica príjmov mexických kartelov je z predaja marihuany. Keby bola legalizovaná v USA, tak by o tieto príjmy došli. The Economist písal o celkom vtipnom prieskume v londýnskych väzniciach. LSE a Knowledge Matrix Group robili hĺbkové rozhovory s odsúdenými dílermi. Viacerí robili na seba, alebo boli súčasťou väčších, často medzinárodných organizácii. Jeden hovoril, že od svojich budúcich „zamestnancov" pri pohovore vyžaduje výpis z registra trestov. No tento krát existencia záznamu je podmienkou na prijatie.
Pred pár rokmi prišiel Goldman Sachs so skratkou BRIC. Brazílii, Rusku, Indii a Číne predpovedal veľký rozvoj v budúcnosti a lákal tak investorov na ich produkty v týchto emerging markets. Až zimomriavky na tele spôsobuje pochopenie, že nejde o to, že BRIC budú mať skvelú budúcnosť, ale o to, že BRIC je naša budúcnosť. Každý veríme, že bude len lepšie a krajiny sa rozvíjajú nejako lineárne. No Amerika a Čína sú už dnes neoddeliteľne spojené ako siamské dvojčatá a vplyv Číny rastie. Je dosť možné, že svet o pár rokov nebude ako Amerika včerajška ale ako dnešná Čína.
Libertariánske utópie odhaľujú holú pravdu, že aj dnes sme sčasti otrokmi štátu, ktorý si nárokuje nemalú čas nášho nadobudnutého majetku, vlastní cez inštitút duševného vlastníctva myšlienky v našej hlave a za chvíľu aj časti nášho genómu a reguluje každý aspekt nášho života. Aj v západných demokraciách sa dostanú na čelo štátu zväčša ľudia bez charakteru, takí Slotovia s ľudskou tvárou. A za peniaze a politické body dokážu predať aj vlastnú mater nepriateľom. Vízia Hansa Hoppea o nahradení štátov poisťovňami je možno hudba budúcnosti, ktorá sa asi naplní až keď nastanú reťazové bankroty štátov a následný kolaps celého finančného systému. Ale poskytuje svieži vzduch a zaujímavé myšlienky.
Treba byť realista a hľadať praktické riešenia a približovať sa k viac-menej ideálnym štátom ako Švajčiarsko. No ak chápeme pojem bezpečnosť cez prizmu security studies, tak štát rozhodne škodí tzv. soft security a politici rozdúchavaním nepriateľských vášní skôr predstavujú najväčšie nebezpečenstvo. Je rozdiel, či nejaký bezvýznamný opitý Janko hovorí o vojne s Maďarskom v krčme a či to hovorí na tlačovke. A o tom je libertarianizmus.
