Africko-čínska obchodná výmena vzrástla zasedem rokov z 5 na 35 miliárd dolárov a napríklad Sudán pokrýva 7%čínskeho dovozu ropy. Čína pravidelne prekvapuje tým, že uzatvárakontrakty na väčšinu ťažby niektorých nerastných surovín a vykúpi ich ajna desať rokov dopredu. Pred nedávnom podpísala dohodu napríklad s Kongom,kde za suroviny vybuduje infraštruktúru, nemocnice a školy.
Pozornosť hlavne v otázke surovín je na mieste, ale EÚby nemala panikáriť. A popritom zabúdať aj na základné hodnotyv politike. Po piatich „úrodných rokoch“ africkí lídri prekypujú ažprílišným sebavedomím na to, že po 40 rokoch samostatnosti je celý kontinent natom ešte horšie ako predtým. Určite, tie príčiny sú rôzne, ale podiel všadeprítomnej korupcie na tomto rozvrate je neodškriepiteľný. Rozvojová pomoc(alebo dnes korektne spolupráca) tiež nie je bez viny. Čítal som podnetnýrozhovor s jedným africkým aktivistom, ktorí popísal niektoré negatívneaspekty rozvojovej pomoci. Hovoril o nadšených nemeckých chlapcoch,ktorých mamy presvedčili, že je morálna povinnosť darovať svoj obľúbený dresBayernu svojim „africkým bratom“. Lenže ten dres niekto zase z tej Afrikypredá na Ebay naspäť do EÚ. Čo je horšie neustálym prílevom napríklad tohošatstva zadarmo, ktoré sa potom predáva na miestnych trhoch im bránimev rozvoji ich vlastného priemyslu. Teraz je šanca, že ten priemysel impomôžu rozvinúť Číňania. Je zrejmé, že bez problémov to nebude.
Africkí vedúci predstavitelia sa akoby nevedeli odpútať oddoby kolonializmu a pochopiť, že teraz majú oni zodpovednosť za svojekrajiny.
EÚ si musí uvedomiť, že sú oblasti, kde Číňanom konkurovaťnemôžeme. Asi ťažko presvedčíme státisíce Francúzov a Nemcov aby išlipracovať ako robotníci, inžinieri a vojaci do Afriky a stavať im tamcesty, školy a nemocnice a brániť ropné polia pred útokmi. Tí majúiné problémy a nemajú problém paralyzovať celú ekonomiku na týždne lebo sanechcú vzdať dôchodku v päťdesiatke a 35 hodinového pracovnéhotýždňa. (Veď toľko pracujem ja a to som denný študent:)
Mali by sme v raste Číny v Afrikeskôr vidieť príležitosť. V tých nemocniciach môžu byť predsa našeprístroje, cesty môže stavať naša technika a jazdiť po nich naše Laguny.A celé to môžeme spolufinancovať (myslím tým naše banky, nie daňovýchpoplatníkov) a poskytovať poradenstvo v mnohých oblastiach. Pretospolupráca je ta pravá a win-winstratégia. Čína má určite záujem na stabilite a bezpečnosti v oblastiuž len kvôli ochrane vlastných investícií. A vo viacerých oblastiach Afrikyje tak zle, že už ani horšie nemôže byť. A preto by EÚ mala vybudovaťvlastnú jednotnú stratégiu pre Afrikukde bude brať Čínu ako partnera a aj prostredníctvom nej sa snažiťo väčšiu bezpečnosť a prosperitu Afričanov. Na ľudské práva ako napríkladnáboženská sloboda by sa pritom nemalo zabúdať, už len kvôli tomu, že súzložkou „soft security“, ale už len tá „hard secutity“a možnosť splnenia základných potrieb bude veľkou zmenou k lepšiemu.
Osobne si myslím, že aj Čína dokážepostaviť nemocnice a školy v Afrike lepšie a lacnejšie ako todokázala napríklad Svetová banka v najchudobnejšom indickom štáte Orissa.Minulý týždeň sa ešte pred vydaním oficiálnej správy z internéhovyšetrovania, objavili fotky otrasne postavených 55 nemocníc, ktoré sú doslova„životu nebezpečné“. Pritom z vyšetrovania vyplýva, že 9 z 10 dolárovbolo vynaložených netransparentne. Sfalšované výberové konania, nekvalitné testeryna AIDS a tuberkulózu a iné zdravotnícke pomôcky, odkryté káblea zatekajúce strechy. Nemocnice na okraji predstavivosti. Pozrieť si ich môžete tu .Názor, že korupcia je nevyhnutnou daňou za rozvoj, ktorý sa nám snažia nanútiťniektorí lobisti zahraničnej pomoci asi nebude správny. Ale určite viem, že dotakejto nemocnice by svoje dieťa neposlali.
Pan Zoellick s úsmevomvyhlásil, že SB a Indická vláda spojili sily v boji proti podvodoma korupcií. Yeah, sure.
