Šťastná Clintonova éra 90-tych rokov, keď sme žili fukuyamovský sen o konci dejín sa nenávratne skončila pádom dvojičiek. Bezpečnostná komunita zareagovala na 11. september hystericky a Bush začal dve veľké vojny, ktoré financuje Čína nákupom amerických Treasuries a paradoxne jej korporácie a nie americké budú najviac ťažiť zo zákaziek v Iraku a Afganistane. Obama začal svoje malé vojny v Jemene, Pakistane a Somálsku a prekonal Busha v excesoch, akými sú povolenia zabiť amerických občanov, ktorí sa v zahraničí pridali k militantnom. Bezpečnostná komunita pritom stále operuje v mentalite Studenej vojny a boj s terorizmom chápe ako vojnu slobodného sveta proti militantnému islamu. Má možnosť odpočúvať globálne každú komunikáciu, čo aj bohato využíva, ale sama si nevie dostatočne chrániť citlivé dáta pred útokmi z vonku a rozvíjať si svoje kapacity. František Šebej sa nazdáva, že štát má potrebu a právo tajiť isté informácie pred občanmi. Súhlasím, ale dodávam, že občania majú právo vedieť, či sú tie informácie v bezpečí a či sú ich dane, vynakladané na obranu, spravodajské služby a diplomaciu, použité efektívne. Odhalenia WikiLeaks ukázali pravý opak, za čo im patrí uznanie a vďaka. Podobne ako náš prípad s heslom nbusr123, tak aj americký príbeh s 22 ročným vojakom, ktorý stiahol milióny tajných dokumentov pri akože počúvaní cédečka Lady Gaga, by nemal vyvolávať len posmešný úškrn, ale oprávnené obavy. Julian Assange a jeho Wikileaks preto nie sú nepriateľmi USA, skôr len poslami novej doby. Fukayama mal nakoniec pravdu. História sa naozaj skončila a dnes nezažívame boj ideí slobody a komunizmu alebo spiatočníckeho fundamentalizmu. To všetko sú len nálepky a značky, ktorými si rôzni aktéri pomáhajú budovať svoj imidž v dnešnej postmodernej globalizovanej dobe, v ktorej sa rozpadol poriadok, kontext a jediné, čo zostalo, sú atomizované skupiny s premenlivými záujmami a väzbami. Tu nejde o nejaké filozofovanie o odcudzení. Bolo by krásne, keby bol svet jednoduchý a dalo by sa povedať, že racionálna civilizácia slobody bojuje proti jej nepriateľovi, ktorým je militantný islamizmus. Bohužiaľ celý svet je príliš komplikovaný a plný iracionálnych aktérov. Dá sa opísať ako deterministický chaos, kde aj malá zmena cez efekt motýlích krídel dokáže zatriasť celým systémom. Známy behaviorálny ekonóm, Dan Ariely popisuje, ako nie iba prílišná blízkosť (napr. zaľúbenie, nenávisť), ale aj prílišné odcudzenie nás robí iracionálnymi. Napríklad nikto z manažérov Enronu by neukradol babke z peňaženky 100 dolárov, aj keby mu nič za to nehrozilo, ale tí istí ľudia okradli milióny dôchodcov o úspory cez podvody na burze. Podobný princíp funguje aj pri cielenom zabíjaní militantov pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré sa podobá skôr počítačovej hre. Podobne teraz niektorí americkí senátori a poradca kanadskej vlády odporúčajú zabiť Assangea bezpilotným lietadlom. Asi si vôbec neuvedomujú možné dopady takéhoto činu na soft security, lebo v takýchto pojmoch ani neuvažujú. Niečo také by pravdepodobne podnietilo vznik nových Červených brigád, ktoré by prinajmenšom hackovali všetko naokolo.
Američania majú úžasnú technológiu. Silicon Valley vďačí za svoj rozmach čiastočne aj vojenským zákazkám na ktorých sa od začiatku podieľal. To, že tie isté firmy teraz vyvážajú najmodernejšie technológie na odpočúvanie do neslobodných krajín je fakt hodný zamyslenia sa. Napríklad Nokia Siemens dodala systém na odpočúvanie Iránu. Kalifornská firma SS8, ktorú spoluvlastní Al Gore dodala spyware na odpočúvanie BlackBerry do Spojených Emirátov. Naomi Kleinová detailne opisuje ako americkí kontraktori pomáhajú budovať čínskeho Veľkého brata. Silnou stránkou Američanov sú spravodajské technológie (SIGINT) a slabou boli vždy ľudské zdroje (HUMINT). Rusi mali niekedy svoju revolučnú ideológiu komunizmu, ktorá priťahovala mladých ľavičiarov na Západe a Američania mali svoj Holywood a americký sen o slobode. Sloboda bola vždy ich jedinou a najhodnotnejšou značkou a teraz po nej nerozvážne šliapu. Tým si odcudzujú novú generáciu mladých ľudí, ktorí majú úplne iné hodnoty a postoj k technológiám a informáciám. Kedysi bola pre Daniela Elsberga fuška okopírovať 7 tisíc tajných Pentagon Papers, dnes môže hocijaký mladý fagan vyniesť a uverejniť milióny citlivých dokumentov a stále to je ešte ten lepší prípad. Horší je ten, keď sa k nim dostane organizovaný zločin, nezverejní ich, iba použije na nekalé ciele. Človek musí byť veľmi naivný, keď si myslí, že sa to nedeje. Prvý problém je prílišný rozsah utajovania a jeho benevolencia. Potom sa nedajú odlíšiť skutočne citlivé dokumenty. Samozrejme, že spravodajské služby sa potrebujú medzi sebou deliť o poznatky. Ale je až zarážajúce, že k uniknutým diplomatickým depešiam malo prístup 3 milióny ľudí a pritom sa nerozlišovalo medzi ich citlivosťou a neboli editované podstatné časti, ako kontext a ľudské zdroje. Ťažko potom možno považovať dané informácie za tajné a vyplakávať nad možnosťou ohrozenia životov. Dané informácie boli možno neverejné, ale určite nie tajné. Darmo potom hovorí Šebej, že teraz to budú posielať z ambasád šifrované a všetko bude v poriadku. Samozrejme, že to robili aj predtým, problémom je celý systém, ktorý je chorý. Predsa identitu ľudských zdrojov by mal poznať len ich priamy nadriadený a preto treba rozlišovať depeše podľa ich citlivosti a tie senzitívne extra chrániť. To, že mnoho agentov vystupuje pod diplomatickým krytím, nie je žiadne prevratné zistenie. To, že práca diplomatov v odhaleniach Cablegate sa podobá skôr na novinárov bulváru je síce smutné, ale nepodstatné. Naše elity vystihuje práca talianskych fyzikov ocenených recesistickou ig-nobelovkou, ktorí sa zaoberajú teóriou hier. Ľudia v organizáciách napredujú kariérne tak vysoko, až dosiahnu pozíciu, na ktorú nemajú, ale ktorej sa už nepustia. Potom sa nestačíme čudovať, kto všetko nám vládne.
Problém je teda širší a týka sa kvality ľudských zdrojov. Ako ich motivovať? Ideológiou, ideálmi alebo peniazmi? Ideológiu nemá Amerika žiadnu. Za „zlého" Busha sa zaujímala aspoň o disent v neslobodných krajinách, napríklad o Muslim Brotherhood v Egypte. Za Obamu podporuje iba „dobrých" diktátorov a zajatcov síce neposiela na Guantanámo, ale vystačí si s inými tajnými väznicami, alebo ich rovno popraví tajnými komandami, alebo bezpilotnými lietadlami. Zvyšky ideálov slobody zabíja hysterickými útokmi napríklad proti WikiLeaks a Assangeovi. A peniaze sú slabá motivácia a Amerika ich nemá toľko ako kedysi. Každým dňom je jasnejšie, že naša budúcnosť bude vyzerať skôr ako krajiny BRIC, než americký sen Hollywoodu. Amerika sa pri cenzurovaní internetu hraje pomaly na Čínu a svet bude vyzerať skôr ako Brazílske favely, Mexiko s vojnami gangov a skorumpované Rusko. USA trápne blokujú WikiLeaks na počítačoch štátnych zamestnancov a strašia študentov, že ak budú rozoberať Cablegate na sociálnych sieťach, tak sa môžu rozlúčiť s prácou v štátnej sfére. Namiesto toho mali celú záležitosť prejsť taktným mlčaním, alebo sa za niektoré veci ospravedlniť a pýtať sa ľudí ako Bredley Manning, čo bolo ich motiváciou. Totiž oveľa nebezpečnejšie, ako jeden vojak idealista, sú gangy infiltrované v americkej armáde, ktoré dnes získavajú tréning a cenné informácie zadarmo a zajtra ich bez váhania použijú. Je zvláštne, že celý svet dokáže priviesť do paranoje jeden podozrivý balík v Dubaji, ale to, že sa tisíce ľudí vraždí iba pár kilometrov južne od hranice USA, je okrajovou záležitosťou. A napríklad zakladatelia Los Zetas boli bývalí príslušníci špeciálnych jednotiek.
Obamova stratégia spolupráce pri chytaní teroristov s režimami ako napríklad v Jemene je úplne chybná. Ignoruje lokálne neformálne štruktúry moci a snaží sa posilniť centrálnu vládu. Pri lokalizácii militantov sa spolieha na jej zdroje a je jasné, že vláda takto môže hrať dvojitú hru. Rovnako tak dochádza k omylom a zbytočným civilným obetiam, ktoré produkujú hnev a nových militantov. Podobne je to v Pakistane pri dvojitej hre ich spravodajskej služby ISI. Ak sa delí USA o spravodajské informácie s takýmito aktérmi, tak Julian Assange je naozaj ich najmenší problém.
Dnešný svet dobre ilustruje film bratrov Coenovcov „No Country for Old Men" alebo napríklad film „Dark Knight" a postava Jokera. Je iracionálny, násilný a neuchopiteľný (fuzzy). Násilie sa zdá byť ideologicky odôvodnené, ale je to v skutočnosti postmoderné „násilie pre násilie", ktoré slúži iba imidžu a posilneniu značky. Gangy a teroristi pritom neoperujú hierarchicky a ani sa nesnažia o štátny prevrat, alebo vytvorenie kalifátu. Pôsobia na báze franšízy a ide im iba o rozširovanie trhov, zvyšovanie ziskov a vytvorenie sfér vplyvu. Mafia a teroristi sú iba dve strany jednej mince. Mafia použije občas teror na udržanie vplyvu a teroristi používajú organizovaný zločin na financovanie. Vzniká pritom nekontrolovateľné a iracionálne násilie, akým trpí napríklad dnešné Mexiko. Presne ako Joker, ktorý nemá žiaden racionálny cieľ a iba sa nám vysmieva, keď hovorí: „Your morality is a bad joke and it vanishes with a first sign of trouble". Podobne pri čítaní japonskej Hagakure (Cesta samuraja) neprekvapí prísny kódex samuraja a jeho pripravenosť bez váhania zomrieť pre svojho pána, ale každodenná iracionalita popísaných príbehov a vyprovokovaných bojov.
Amerika by nemala bojovať s veternými mlynmi a virtuálnymi WikiLeaks a zastrašovať pritom svojich mladých ľudí, ktorých si takto odcudzuje. Mala by apelovať na ich hrdosť, morálku a cit pre spravodlivosť. Je pravda, že ak by existoval nezávislý kanál pre whistleblowerov, akým je WikiLeaks už skôr, tak by sa dalo predísť viacerým katastrofám a útokom, keďže by niektoré naliehavé informácie nezdržovala byrokracia spravodajských služieb. Ale rovnako je otázkou profesnej cti neporušiť pravidlá a nepošpiniť svoju povesť a nezverejniť informácie, ktoré by mohli poškodiť nevinných ľudí. Američania by mali apelovať na hrdosť svojich spolupracovníkov namiesto hysterického a trápneho strašenia. Rovnako by USA malo čo najskôr vycúvať zo všetkých jej zbytočných vojen a zamerať sa na problémy organizovaného zločinu doma a u svojich susedov. Skončenie okupácie by automaticky znamenalo menej teroristov a dekriminalizácia drog by oslabila organizovaný zločin.
Ale žijeme v iracionálnom svete, ktorý naozaj nie je pre starých.
