Minulé leto pred festivalom Pohoda bolv jednom našom týždenníku článok s nadpisom „Jediný problém kokaínu jejeho cena“. Poznám ešte jeden. Spôsobuje utrpenie a smrť miliónom ľudí pocelom svete buď priamo alebo nepriamo.
Práve jeho cena v európskych metropolácha silné euro sú pre latinskoamerické kartely neskutočným lákadlom. Podľaúdajov UNODC sa prvý polrok 2007 kilo kokaínu v Madride predávalo za33 000 eúr, čo je viac ako trojnásobok v porovnaní s Los Angeles(12500 – 14600 dolárov). Španieli držia prvenstvo v užívaní tejto drogya kokaínu holdujú 3% percentá populácie (druhé je USA s 2.3 %). Tiežsú vstupnou bránou do Európy a majú historické a jazykové putás Latinskou Amerikou.
Tieto skutočnosti ilustruje príbeh čílskehomajiteľa zmenárne, ktorý priniesol Wall Street Journal. Mauricio Mazza-Alalufspolu so svojimi spolupracovníkmi z radov jeho širšej rodiny za štyria pol roka priviezli do USA eurá v hodnote 280 miliónov dolárov.Všetko podľa zákona deklarovali ako zamenené peniaze pochádzajúcez turizmu. Potom ich zamenili v zmenárni AFEX Banknotesa vložili do troch rôznych bánk. Otvorene ich posielali do Čile ako tržbyz turizmu a zmenárenskej činnosti. Aj 31. marca Mazza-Alaluf vyplnilv lietadle potrebný formulár a uviedol celú sumu hotovosti ktorúprináša do USA. Niesol päťsto- a dvestoeurové bankovky spoluv hodnote 1,9 milióna dolárov. Tento krát bol zatknutý ako súčasťspoločnej akcie DEA, IRS a čílskych úradov. Nakoniec bol ale uznanýnevinným. Ako sám povedal neurobil nič ilegálne a len zamieňa peniazez turizmu. Viacerí jeho spoločníci sú v súčasnosti vo väzbe v Čile a boliobžalovaní z prania špinavých peňazí.
Kvôli ľahšiemu prevozu čo najväčšieho obnosu jev Španielsku väčší dopyt po veľkých bankovkách ako inde. Dávnejšie somčítal o výskume, ktorý tvrdil, že prakticky všetky bankovky v Írskumajú fyzickú stopu kokaínu. Je to preto, lebo ľudia ich používajú na šnupaniedrogy a tie sa v peňažnom obehu o seba obtierajú. Aj to ukazuje,že v Írsku sú drogy vážnym problémom. Veľká Británia a iné európskekrajiny sú na tom podobne a napríklad užívanie kokaínu v Anglicku sa počasrokov 1998 až 2006 zdvojnásobilo a užíva ho 2.4% dospelej populácie.Konzument kokaínu tvorí vo svojom moči špecifickú látku. Tá sa dá nameraťv kanalizácií a tak zistiť napr. približní počet užívateľovv budove z ktorej kanalizácia ústí. Tak sa zistilo, že kokaín obľubujúaj niektorí poslanci vo viacerých európskych krajinách.
Práve boj proti pašovaním narkotíka drogová prevencia sú kľúčové v stratégií boja proti terorizmua mali by dostať ešte vyššiu prioritu a väčšie mediálne pokrytie. Veďaký je rozdiel medzi „marxisticko-liberacionistickými“ teroristami (kresťanmi)v Južnej Amerike a „marxisticko-wahhabistickými“ teroristami (moslimami) napr.v Afganistane? Rozdiel je v ich „chlebíčku“ ktorým sa živia.
Afganistan má suverénny „monopol na heroín“a produkuje 93% svetovej „ponuky“. Tá z roka na rok rapídne rastie ajnapriek čiastočnému úspechu NATO, ktoré dokázalo z veľkej časti eliminovaťpestovanie maku v provinciách, ktoré má pod kontrolou. Strategickou chyboubolo, že už pri začiatku misie nebol boj proti pašovaniu drog zaradený podkompetencie NATO. Predstavitelia NATO sa ale bránili, že by to bolo politickynepriechodné a bolo ťažké dohodnúť na podobe misie aj bez toho. Ukazuje sa priame spojenie medzi príjmamiz pašovania heroínu a útokmi Talibanu. Predaj tejto drogy prinesieAfganistanu ročne 4 miliardy dolárov, čo je 50% jeho HDP. Po „hodvábnej“ cestez Afganistanu ku konečnému spotrebiteľovi sa z týchto štyroch miliárdstane štyridsať. Zaujímavý je fakt, že Afganistan musí všetky prekurzorydovážať. Pán Costa z UNODC na konferencií v Bratislaveodporučil stratégom NATO aby sa zamerali na odhaľovanie laboratórií a bojs „high level trafficing“ a zlomili spojenia medzi drogovýmibarónmi a miestnymi politikmi.
Zameranie sa na „soft security risks“plynúce z organizovaného zločinu pri komunikácií otázky terorizmu by boložiaducou zmenou paradigmy.
Po prvé je tozjednocujúci prvok medzi „Západom“ a „Východom“.
(Ja delenie rozmanitých kultúr sveta podľa svetových stránpovažujem za vrcholne skreslené). Šanghajská Organizácia Spolupráce (ŠOS, ang.SCO) spoločnými rusko-čínskymi vojenskými manévrami pred vyše dvoma rokmiv podstate zmenila svet na multipolárny (aj keď manévre neboli oficiálnepod hlavičkou ŠOS). Táto najväčšia ázijská organizácia v podstatekonkuruje NATO, ale ich „spoločným nepriateľom“ sú práve pašeráci droga ŠOS už v minulosti mala spoločnú medzinárodnú vojensko-policajnúakciu zameranú na pašovanie. Boj proti pašovaniu drog je oblasť, kde by NATOa ŠOS mohli spolupracovať a zlepšiť si tak vzťahy.
Po druhé by satakouto komunikáciu oddelili zločinci od slušných občanov (aleboprisťahovalcov).
A tí druhí by boli viac chránení od neustáleho negatívnehoa zjednodušeného zobrazovania v médiách a populistických rečípolitikov. Včera na diskusii pod článkom o napadnutí prísnejšieho zákonao registrácií cirkví generálnym prokurátorom Trnkom diskutérka Karinpovedala, že „ona tu žiadnych moslimov, šatky a minarety nechce“. Osobnúskúsenosť síce nemá, ale jej kamarát pracuje „s lenivými arabskýmidoktormi“. Otázka je, či by sa jej postoj zmenil ak by povedzme zistila, že tíArabi sú kresťania.(napr. väčšina Arabov v USA nie sú moslimovia, alekresťania). Ak nie, tak hovoríme skôr o rasizme. Ak Karin konzumujemarockú marihuanu, afganský heroín... alebo len kupuje pirátsku hudbua filmy je šanca, že nepriamo podporuje terorizmus. Smutné je, že naniekoho ukazuje prstom len preto, že mu rodičia dali meno Ibrahim, alebovyzerá, „že by sa tak mohol volať“. Ona si to môže dovoliť, ale politici bynemali. Svojimi populistickými „perlami ducha“ na adresu moslimov niekedyohrozujú svoje krajiny viac ako milióny prisťahovalcov.
Zhrniem to s troškou humoru: Drogy ohrozujú globálnu bezpečnosťa boju proti nim treba dať väčšiu váhu a problém lepšie komunikovaťa využiť ho aj v medzinárodnej politike na zvýšenie medzinárodnej spolupráce.Obzvlášť nebezpečné sú ale populistické reči „nadrogovaných politikov“.
