Všeliek neexistuje. Ale teba sa zamerať na riešenia, ktoré inde fungovali a tiež priniesť vlastné. Toto je zoznam podľa mňa efektívnych a dosiahnuteľných priorít, ktoré na seba nadväzujú.
1. Angličtina – alfa a omega súčasného prepojeného sveta
Podľa analýzy pracovného trhu, ktorú urobili z dát Profesia.sk Miroslav Beblavý, Brian Fabo a Silvia Hudáčková vyplýva, že ak neviete angličtinu, tak iný jazyk vám pri hľadaní práce moc nepomôže. Je to dané aj tým, že Slovensko má menej obyvateľov než 40 najväčších miest na svete. A v dnešnej globálne prepojenej dobe vám ani nemčina ani francúzština bez angličtiny, ktorá je lingua franca nadnárodných firiem a inštitúcii, až tak nepomôže. Angličtinu sa najlepšie človek naučí, keď bude s jazykom v dennom kontakte. Štát tomu môže pomôcť napríklad zrušením dabingu a zvýšením podpory pre angličtinárov, rodičov, lákaním native speakers a zlepšením výučby a dostupnosti kurzov angličtiny. Síce viem po anglicky, ale za posledných desať rokov som dosť zlyhal v učení sa čínštiny, lebo som tomu nevenoval dostatok času, a podcenil som ako kľúčové na naučenie jazyka sú memorovanie a opakovanie fráz a vzorcov vyjadrovania sa. Tu nejde len o pestovanie kreativity – nemali by sme pri jazykoch podceniť dôležitosť drilovania a sústredenej práce (koncepty ako flow, immersion, deep work).
2. Počítačové zručnosti – čo to vlastne je?
Zjednodušene je to schopnosť „napísať recept“ na riešenie nejakej úlohy alebo vyriešiť praktický problém s použitím počítača.
Strojopis
Podľa mňa je dôležité učiť deti aj dnes strojopis, ktorý sa teraz vyučuje iba na obchodných akadémiách a niektorých odborných školách. Lebo niekedy sa to považovalo za zručnosť, ktorú musia vedieť len sekretárky. Našťastie v takom svete už nežijeme. Sám som sa strojopis naučil až tento rok, stálo ma to asi dvadsať hodín potu a nadávania. A zlého pocitu, že zrazu píšem pomalšie a nešikovnejšie. Na stránke typing.com mi to stále pípalo keď som urobil chybu. Ale podobné online bezplatné kurzy sú gamifikované a dávajú dobrú spätnú väzbu.
Excel a podobné programy ako Wolfram Language (Mathematica)
Veľa sa hovorí o potrebe učiť deti programovať. Ale s Excelom je to podľa niektorých výskumov podobné ako s angličtinou – ak neovládate tento program, tak strácate veľmi veľa pracovných príležitostí. Ťažko si to dnes predstaviť, ale Excel bol niekedy hlavný dôvod, prečo si firmy kupovali osobné počítače.
Čo je to vlastne Excel? Zjednodušene, je to niečo na polceste k programovaniu. Teda vysoko-úrovňový programovací jazyk, ktorí vpisujete do prostredia s bunkami. Wolfram Language (Mathematica), od firmy Wolfram Research, je moderným pokusom o „odpoveď na Excel bez buniek“. Wolfram Research dodáva napríklad odpovede do asistenta Siri na iPhonoch a stážoval u nich aj Steve Jobs, keď ho vyhodili z Apple. A vymyslel im názov ich vlajkového produktu - Mathematica. Teraz z Mathematica odčlenili programovací jazyk Wolfram Language. Je to vysoký, symbolický a tzv. knowledge-based programovací jazyk, ktorý čerpá z ohromnej databázy poznatkov, ktoré môžete programovaním symbolicky upravovať a skladať. Napríklad by ste s pár riadkami kódu a pár obrázkami vedeli počítač „strojovo naučiť“, ktorý rukopis patrí ktorému študentovi. Teda žiakom už na strednej škole prakticky ukázať ako funguje umelá inteligencia a nechať ich pracovať na podobných projektoch. Znie to ako sci-fi, ale na začatie niečoho podobného stačí internet, trocha angličtiny a prístup na ich bezplatnú verziu na cloude. Teda netreba centrálne obstarávať alebo lokalizovať softvér, ktorý sa možno neuchytí. Ale Wolfram sa využíva dnes (bohužiaľ) hlavne na vysokých školách a vo výskumných ústavoch. Podobne ako jazyk Python, je aj Wolfram Language dobrým vstupným bodom na učenie sa programovania, už od 14-tich rokov. A napríklad aj online tu.
Programovanie – bez neho matematika a STE(A)M pôjdu dostratena
Jedným dôvodom prečo Excel a programy ako Mathematica/Wolfram Language nie sú až tak populárne na slovenských stredných školách je, že len málo matematikárov sa kamaráti s programovaním. Lenže bez tzv. výpočtového myslenia sa pri rozvoji STEAM (Science Technology Engineering Arts and Mathematics) nezaobídeme. Dnes zabíjame väčšinu energie detí na počítanie matematických príkladov rukou, v čom sú počítače oveľa efektívnejšie. Namiesto toho by sme sa mali zamerať hlavne na ostatné tri zo štyroch krokov výpočtového myslenia (computational thinking): 1. formulácia a analýza problému – 2. vyjadrenie problému v kóde – 3. výpočet riešenia – 4. prevod výsledku do praxe. Teraz sa zameriavame v matematike hlavne na tretí krok - ručný výpočet riešenia a výsledok je, že deti potom ani nerozumejú poriadne slovnému zadaniu príkladu na testoch ako PISA a nevedia počítať praktické úlohy, lebo v učebniciach sa používa málo vizuálov, a málo diskutujeme o praktickom využití matematiky.
Za posledné štyri roky sa vo svete rozšírili celodenné „coding bootcamps“, ktoré učia napr. v USA hlavne Full stack JavaScript, trvajú dvanásť týždňov a stoja v priemere 11 tisíc dolárov. Lenže takéto kurzy nemôžu nahradiť nedostatky vo výpočtovom myslení žiakov na stredných školách. Preto osobne vidím pre budúcnosť zamestnanosti potrebu programovania v Scratch na základných školách a v niečom ako Wolfram Language na stredných školách.
Digitálna fabrikácia
Určite ste počuli ako 3D tlačiarne ovládnu svet. Ale zaujímavý fakt je, že ak sa naučíte základy 3D a 2D modelovania a ovládania 3D tlačiarní, tak rovnaké zručnosti a nakreslené modely môžete použiť na celú radu strojov: od rezacieho plottera, cez CNC frézy a laserové rezačky, až po výrobu foriem na odlievanie plastov a kovov. Celosvetovým priekopníkom vzdelávania v digitálnej fabrikácii je sieť Fablabov, ktoré sa pred desiatimi rokmi rozšírili vďaka Neilovi Gershenfeldovi z MIT. Máme jeden aj v Bratislave. Tiež nedávno vznikol podobný priestor - Orange Lab v bratislavskej Starej tržnici. A nič nebráni štátu, aby vybavil každú verejnú knižnicu 3D tlačiarňou, alebo multifunkčným fabrikátorom ako poľský ZMorph.
Na digitálnu fabrikáciu a praktické učenie STEAM nadväzujú elektrotechnické edukačné sady ako Arduino a Raspberry Pi, ktoré prepájajú programovanie s elektrotechnikou a meraním v prírodovede.
3. Efektívna kolaborácia inštitúcii, pedagógov a žiakov
Pre vzdelávanie budúcnosti sú dôležité idey konštruktivizmu Seymoura Paperta: nadšené objavovanie veľkých ideí, rozklad problému na malé časti, efektívna kolaborácia a koncept učenia sa cez postupné odstraňovanie chýb – „debugging“. Teda namiesto pokarhania žiakov za chybu, by sme sa ich mali pýtať, či sa dá chyba objaviť a odstrániť. Progres nie je objavenie správneho riešenia, ale postupné vylepšenia a odstraňovanie chýb.
Vzniká čoraz viac inovatívnych vzdelávacích programov, kde pedagógovia majú len úlohu mentorov, alebo ich úplne nahrádzajú rovesníci. Napríklad bezplatná škola programovania 42, ktorú založil francúzsky miliardár Xavier Niel nemá učiteľov a žiaci sa učia sami cez progresívne náročnejšie úlohy a praktické projekty. Podobne napríklad kenský a nigérijský startup Andela učí zadarmo mladých ľudí programovať a platia mu ich budúci zamestnávatelia. Toto leto doňho investoval Mark Zuckerberg s manželkou 24 miliónov dolárov. Ukazuje sa, že len online kurzy (MOOC) často nestačia a je dôležitá aj fyzická interakcia učiacich sa.
Dnes silno rezonuje diskusia o potrebe merania výsledkov škôl, kde jedna časť expertov chce porovnávať školy podľa uplatnenia absolventov, priemerného prospechu a pridanej hodnoty a druhá časť expertov proti tomu ostro vystupuje a nazdáva sa, že rebríčky budú skresľovať a zväčšovať rozdiely medzi školami. Lebo aj keď sú veľmi nákladné, tak vedia vykresliť len časť veľmi komplexnej reality. Vidia v tom prenikanie ekonomického myslenia do školstva. No skoro nikto neprotestuje, aby sa školy zlepšili v spätnej väzbe, stanovovali si vlastné ciele a merali ich napĺňanie.
Dôležitá otázka je, čo konkrétne merať? John Hattie, austrálsky expert na meranie v školstve, prišiel s rebríčkom najefektívnejších intervencií, ktoré zmapoval z tisícky analýz. Vyšlo mu, že navrchu je efektívna kolaborácia pedagógov, ktorí poskytujú žiakom a kolegom pravidelnú spätnú väzbu a učia sa jeden od druhého. Pri meraní pridanej hodnoty je preto dôležité nezamerať sa na konkrétneho učiteľa, ale hodnotiť školu a spoluprácu pedagógov. Lebo napríklad na zlepšenie čítania žiakov nemá vplyv len učiteľ slovenčiny. Ak by sme začali merať pridanú hodnotu konkrétnych pedagógov, tak vytvoríme nezdravú súťaživosť, namiesto podpory altruistickej kolaborácie.
4. Posilnenie mimoškolských aktivít a prepojenie stredných a vysokých škôl so startup hubmi
Seymour Papert má v krásnej eseji „What’s the big idea? Toward a pedagogy of idea power“ zaujímavý postreh, že škola často zabíja silu veľkých ideí tým, že ich asimiluje do školského prostredia. Preto je reforma vzdelávania tak ťažká. A aj keby sme mali na každej škole predmety ako STEAM, Digitálna fabrikácia, Programovanie a Založenie startupu, aj tak je dosť možné, že by deti k nim získali podobnú averziu, ako majú dnes k matematike. To neznamená, že reforma škôl je beznádejná, ale že učenie nie je niečo čo sa dá zapnúť príchodom do školy a vypnúť, keď žiak zabuchne školskú bránu.
Preto je dôležité prepojiť školy s širším učiacim sa prostredím. Napríklad v projekte Sote ICT, na ktorom pracujem, prepájame v Nadácii Pontis s podporou SlovakAid IT kluby a cvičné firmy na 12 kenských vidieckych stredných školách so Sote Hubom, kde bývalí žiaci zakladajú reálne firmy a mentorujú študentov. Tiež sa tam stretávajú s vysokoškolákmi a podnikateľmi. Na školách cez cvičné firmy obchodujú kenskí žiaci s rovesníkmi na Slovensku v Anglicku a Južnej Kórei a komunikujú cez skype video konferencie. Metodológiu cvičných firiem učili Keňanov slovenské učiteľky z OA Levice a predtým projektové vyučovanie s pomocou IT školili učiteľky zo ZŠ Bošany.
Podobný, ale ešte pokročilejší program Unistream funguje dlhodobo v Izraeli a prepája žiakov z odľahlejších regiónov s miestnymi startup hubmi a pomáha im rozbiehať reálne podnikanie a získavať pokročilé IT zručnosti. Výhodou prepojenia škôl s podobnými mimoškolskými aktivitami a startup hubmi je, že ide o lacnejší a škálovateľnejší prístup, ako duálne vzdelávanie a založenie nových typov škôl alebo samostatných hubov. Dá sa kombinovať s rôznymi inými metodológiami a programami na rozvoj podnikania a počítačových zručností a prepojiť ich v už existujúcich regionálnych startup huboch so službami mentorov a aj komerčnými službami EdTech startupov. Tento modulárny a mimoškolský prístup sa dá porovnať s americkými hybridnými školami P-Tech, ktoré spájajú strednú a vysokú školu s duálnym vzdelávaním a podporuje ich IBM a fandí im aj prezident Obama. O model P-Tech sa zaujíma aj Austrália a Česká republika. No okrem potreby väčších finančných investícii a potreby čakať roky na prvých absolventov, tam vnímam problém aj so zameraním sa hlavne na menšiny. Totiž nenálepkovanie žiakov je jedným z najefektívnejších vzdelávacích intervencií podľa meta-analýz experta Johna Hattieho. Preto je dôležité spájať žiakov z rôznych prostredí a urobiť program lákavý aj pre študentov z lepšieho sociálneho a rodinného zázemia.
Nemal som snahu prísť s vyčerpávajúcim zoznamom vzdelávacích intervencií na odvrátenie hroziacej apokalypsy nezamestnanosti v dôsledku automatizácie a nízkych počítačových zručností. Určite je veľa prístupov a nástrojov, ktoré som nespomenul. Tým, že vzdelávanie je dosť komplexná otázka som chcel len článkom vyjadriť ako o téme rozmýšľam teraz. Dúfam, že je tento zoznam „debuggable“ a privítam každú kritickú spätnú väzbu.
