Bill Maher sa púšťa do náboženstva akotakého, a preto problém fanatizmu nezužuje iba na kulty a novénáboženstvá, čo je možno prínosom, lebo tento problém je takpovediacvšadeprítomný. Maher precestoval polovicu sveta od Izraelu až po Holandsko (tambol hlavne kvôli inému „ópiu ľudstva“) a vyspovedal rôznych náboženskýchpredstaviteľov. Treba povedať, že dvaja katolícki duchovní, ktorí sav dokumente objavili, boli veľmi kvalitní a vzdelaní ľudia, kiež bysi Bill Maher dal viac práce a našiel podobne rozhľadených predstaviteľovaj z iných náboženstiev. Hlavnouosou dokumentu bolo, že nemožno veciam veriť fanaticky, doslovnea suspendovať tak racionálny úsudok a spoliehať sa iba na vieru. BillMaher hovorí, že je kazateľom „I don’t know“, čo je podľa neho oveľapokornejšie a zodpovednejšie ako sa spoliehať na zázraky, hlavne pokiaľide o oblasť verejného rozhodovania a napríklad tak závažnýchrozhodnutí, ako vojna v Iraku. Možno je to v Amerike „nová myšlienka“(asi ťažko, lebo to hovorili už „Otcovia zakladatelia“), ale tu v Európeboli v móde myšlienky osvietenectva už pred „pár sto rokmi“. Na fanatizmus sa dalo pozrieť určite hlbšiea poňať ho obšírnejšie, no namiesto toho autor končí pri povrchnom útokuna náboženstvo, ktoré považuje za zlepenec výmyslov a nezmyslov alieči si tak osobné traumy z detstva. Jeho mama bola židovka, čo sadozvedel až ako trinásťročný a otec bol katolík, ktorý neskôr zanevrel nacirkev, kvôli jej postoju voči antikoncepcii.
Najviac mi z celého filmu v mysli utkveljeho začiatok. Bill Maher sa zastavil v „kostole“, ktorý si kamionistiurobili na jednom odpočívadle z prívesu. Bohoslužba bola vo vnútriprerobeného prívesu. Bill Maher potom s kamionistmi diskutovala snažil sa naštrbiť ich vieru a zrúcať ich dogmy. Aj keby som bolnajzarytejší ateista tieto skromné priestory by na mňa urobili veľký dojem.Maher stojaci za rečníckym pultom s jeho „I don’t know“ vyznieval trochutrápne akokeď dieťa krúti volantom a myslí si, že šoféruje otcovo auto. Billovi hovoril jedenkamionista ako mu Ježíš zmenil život a že predtým mal čo do činenias drogami a prostitúciou. Povedal, že vymenil rolky peňazí za Krista.Bill Maher do toho neskôr dal vtipnú poznámku: „And his problem was..?“ Noproblém bol v tom, že keďže mal tie rolky peňazí, implikovalo to, že nebollen pasívny konzument. Ja by som skôr povedal: „What is your problem, Bill?“To, že niekto má pocit stále dokazovať, že áno aj on bol a stále je„hipík“ a je hrdý na to, že užíva drogy, a preto musel dať dodokumentu aj časť, kde sa s kazateľom akejsi „Cannabis Churchv Amsterdame poriadne zhúli je v poriadku, ale obhajovať a robiťvtipy o predaji drog a v podstate ľudských otrokov je trocha inákáva. Preto je tento začiatočný moment dokumentu pre mňa najdôležitejší.Ukazuje pokorných jednoduchých chlapov, ktorý urobia všetko pre to, aby nacestách mohli praktizovať svoju vieru a podáva svedectvo o tom, ako vieraniekoho odvrátila od organizovaného zločinu. Kázať „I don’tknow” je veľmi potrebné, ale ku koncu filmu sa dokument zvrháva na čistoprotináboženskú propagandu. Je ľahké a aj nutné kritizovať ľudskú hlúposť,obohacovanie sa na náboženstve a jeho zneužívanie pre politické účely, alezjednodušiť problém do takej miery a tvrdiť, že ak neprestanetes náboženstvom hneď a teraz, tak prídu pohromy ako roztopenie ľadovcova jadrová vojna je trápne a choré. A presne takto sa dokumentkončí. Že vraj aj tí, čo sú len umiernení veriaci, by si mali vstúpiť dosvedomia, lebo aj vďaka nim tieto katastrofy prídu. Znie to ako prirovnaniehodné matky karhajúcej trojročné decko. Keď mám pocit solidaritys chudobnými, tak som podľa Mahera spolupáchateľom stalinistickýchčistiek. Bill, I don’t know...
Neviemčím to je.Či potrebou zarobiť rýchlo milióny presponzorov, alebo predžuť nejaké rýchlo kvasené myšlienky pre pohodlnýchkonzumentov, ale toto predsa nie je o tom, koho mužstvo je lepšiea kto vyhrá zápas. Chápem, že autori a sponzori chcú vytrieskaťz filmu čo najviac protináboženskej nálady, kontroverzie a peňazí, aledokument sa tak mení na propagandu v štýle Michaela Moora. Ten zarobil uždesiatky miliónov dolárov na polopravdách a vizuálnom zlepenci jeho akožeprotikapitalistických pocitov.
Keby nebolo náboženstvo, tak drogové kartely prestanúterorizovať okolie a Afgánci prestanú dodávať 90% svetového heroínu? Prestaliby sme sa zabíjať? Fanatizmus a problém náboženstva by sa mohol poňať ajinak. Ako na jednej strane racionálna a veľmi potrebná viera v dobro,ľudstvo, priateľov a vedu verzus iracionálna viera založená na iracionálnejautorite. Rovnako aj pochybovanie je racionálne a iracionálne.
Náboženský fanatizmusje rozhodne jednou z najvýraznejších soft security hrozieb súčasnosti.A nemusíme to zužovať iba na islamský fanatizmus, aj keď ten hrajeprím. Áno, náboženstvo je nebezpečné,keď sa berie výklad písma doslovne, keď sa zneužíva na politickéa ekonomické účely a keď dáva klamnú istotu a suspendujeracionálne myslenie. No bojovať proti náboženstvu a viere ako takej je toisté, ako keby si človek išiel odrezať ruku vždy, keď ho poštípe komár. Áno,asi to v súčasnosti vyzerá tak, že to nebol komár, ale poriadny sršeňa človek má k tomu ešte aj alergiu, ale stále sa to dá liečiťracionálnou vierou v dobro ľudstva, produktívnou činnosťoua pro-aktívnym budovaním mostov medzi kultúrami a myšlienkami acitlivosťou k iným názorom, ale naopak razantnosťou pri obhajovanízákladných slobôd, po ktorých náboženský fanatizmus často šliape. Viera jetotiž postoj voči svojmu okoliu, ľudom a svetu. A bez nej je lenrelativizmus, nihilizmus a vyprahnutosť ducha a citov. Náboženstvo môžebyť zdrojom viery v dobro a inšpiráciou pre naplnený život, ktorý je hodnotnýtak pre jedinca, ako aj pre jeho rodinu a komunitu. Pojem viery ho všakako také presahuje. No náboženstvo môže byť bohužiaľ aj zdrojom povýšenosti,nenávisti a len nálepkou a barličkou neschopnosti a náplasťou na osobnéproblémy a neproduktívny život.
Pred pár rokmi siniekto v Austrálii dal z recesie patentovať koleso. Známy pastor RickWarren si dal ® na spojenie slov - Purpose Driven® jeho bestselleru Purpose Driven® Life.Bill Maher by si mal čo najskôr dať registrovať vetu: „Religion is Dangerous®“. Skutočnemilujem anglosaský pragmatizmus, ktorého nikdy nie je dosť. Lendo niektorých oblastí ako dokument a náboženstvo sa nehodí, lebozanecháva pachuť trápnosti a stupídnosti.
Dostojevskýpovedal, že ak je Boh mŕtvy, potom je všetko dovolené. Toho sa ako čertaobávajú konzervatívci a nevedia dočkať liberáli. Fromm stavia akoprotiklad tohto výroku pohľad humanistickej etiky: „Ak je človek živý, tak vie,čo je dovolené.“
Akje stredobodom úprimnej pozornosti ľudská dôstojnosť a sloboda, takliberalizmus a konzervativizmus môžu dospieť k prekvapivým zhodám.Ako príklad možno uviesť negatívny postoj Švédska k prostitúcii. Rovnakúzhodu nájdu aj keď je ich cieľom len získať moc, vplyv a peniaze. Na škodučloveku a jeho slobode.
Náboženský fanatizmus nie je určite hlavným problémomzápadnej civilizácie. Je to skôr inštrumentálnosť, s ktorou k veciamod náboženstva až k vlastnému Ja pristupujeme. Prijali sme Kalvínovupremisu o potrebe sebapopretia a sebazdokonalovania na ceste k Bohu, ktorá je hlbokorozšírená a zakorenená v našom podvedomí. Len cieľ sa zmenilz Boha na úspech a peniaze. Všetko berieme ako prostriedok, dokoncaaj nás samých. Neustále sa predávame na trhu a naša jediná snaha je, abynaša cena na spoločenskom trhu stúpla. Žijeme preto, aby sme pracovalia pracujeme pre úspech. Ani peniaze nás netešia, tie sú tiež lenprostriedkom k väčšiemu uznaniu. Zapredali sme svoju vieru, integritua šťastie, a tak sme zapredali samých seba. Keďže šťastie nehľadáme v rozvojisvojho vnútra a vnútornej produktivity, len ťažko ho nájdemea náboženstvo nám v tom tiež samo o sebe nepomôže.
Podobnou logikou Bill Maher, ako sa vo filme priznáva,reagoval na dopyt, našiel medzeru na trhu ideí a vyplnil ju svojímfastfoodovým produktom, aby si šplhol vo svojich liberálnych kruhoch.
Kamarátka Slovenka, ktorá žije v Poľsku a ktorejrodičia a starí rodičia to nemali za totality ľahké, lebo chodili dokostola a prestali až po Nežnej revolúcii, keď bol zrazu každý hlbokoveriaci, dostala od svojej dobrej poľskej priateľky divnú otázku: „ A vyprečo vlastne oslavujete na Slovensku Vianoce, keď ani do kostola nechodíte?“
Vieru potrebujeme, aby sme nezanevreli na svet a ľudí,ale s náboženstvom, by sme to nemali preháňať.
