Good Country Index
Zoberme si napr. nové a tretie pokračovanie rebríčka Good Country Index, Rusko je na 65. mieste ďaleko pozadu za Slovenskom, ktoré sa tiež prepadlo až na 48. miesto, Česko je na 34. mieste.
USA tiež nie je v prvej desiatke ani dvadsiatke, sú na 25. mieste. V prvej desiatke sú najmä západné krajiny EÚ ako Holandsko.
Je to podobné ako to porekadlo - s akými kamarátmi sa stýkaš, taký človek sa s teba stane.
Aby sme boli féroví, každý rebríček má nejaké nedostatky a je len snahou nájsť spôsob ako porovnávať jednotlivé krajiny a pomáhať im v pretekoch smerom nahor. Podobne ako pri rebríčkoch korupcie, tak menšie krajiny sa zdajú byť na tom lepšie - Na Islande je rádovo menej ľudí než v USA alebo v Rusku a majú pevnejšie osobné väzby. No Slovensko je tiež malá krajina a mohla by byť fakt úplne inde - v prvej desiatke Good Country Index, ako Rakúsko.
Aj bez súčasnej podpory pre populistov a konšpirátorov, bez fašistického ideológa Dugina a cynického stratéga Surkova, a aj bez hybridnej vojny alebo ruskojazyčných mafií, nikto súdny nemôže tvrdiť, že Rusko prispieva *nadpriemerne* k lepšej Európe. Teda, že prečo radšej Rusko, ako napr. Holandsko.
To neznamená, že Rusko nie je dôležitým partnerom a že tam nemôže vzniknúť veľa aj pozitívnych inovácií. Ale zdá sa, že politici tejto krajiny si vybrali trollovanie Západu. Čo je veľmi smutné, ale ide tam asi o snahu nehrať druhú ligu liberálnych demokracií, skôr hrať prvú ligu v trollovaní a propagande, spolu so štátmi ako Severná Kórea a Venezuela. A získavať obdiv ľudí so silným ideologickým cítením. Teda model oligarchov je často: mať peniaze vo Švajčiarsku, deti na školách na západe, ale trollovať EÚ a USA a oslabovať ich cez konšpirácie - lebo je to lacnejšie a pohodlnejšie než tvrdá práca na vlastnej krajine.
Znovu, aby sme boli féroví, zoberme si to z pohľadu druhej strany - ľudia ktorí sú bližšie k politickým extrémom majú radi Rusko lebo podporuje myšlienky a ideológie na ktorým im záleží - napríklad nechcú, aby sa oslabil vplyv majoritnej populácie na úkor novopríchodzích imigrantov. Alebo neznášajú neoliberalizmus a pokrytectvo súčasných elít.
Správna miera
Tu by som zdôraznil koncept kontraproduktivity ako ho opísal Ivan Illich. Najlepšie sa to dá ilustrovať súčasnými štatistikami rozvodov medzi konzervatívcami v USA. Sú nečakane vyššie ako u liberálov. Nejde o to, že by boli konzervatívci horší ľudia, sú štatisticky chudobnejší a tiež sa ženia a vydávajú oveľa skôr - oba faktory sú veľmi dôležité na stabilitu manželstva. Možno by som použil obrátené porekadlo - "pánboh mieni, ale človek mení". A to o čo sa človek snaží nie je vždy totožné s tým, čo človek dosiahne. (Rusko ako duchovná krajina verzus ich vysoká miera potratov). Tým nechcem tvrdiť, že netreba mať ideály a o nič sa nezaujímať. Ale treba si byť vedomí protitlaku a často opačného výsledku. Napr. snaha oslabiť demokraciu, ju môže posilniť a naopak.
Druhý koncept je Talebova antikrehkosť - napr. autor, ktorý získa po zlej a pre neho stresujúcej kritike oveľa viac nových fanúšikov. Alebo človek ktorý nechá dsvoje svali vystaviť stresu pri posilňovaní, a svaly mu narastú vlastne cez drobné poškodzovanie. Toto je princíp, ktorý používajú aj trollovia - vystaviť sa kritike a upriamiť na seba tak pozornosť médií, ktoré nepriamo xkrát znásobia ich dosah. Samozrejme dôležité je vystihnúť správnu mieru kontroverzie (a posilovania...).
Kontraproduktivita a antikrehkosť sú závislé na správnej miere - v preklade to znamená, že ide o nelineárne funkcie - ako keď sa preženie množstvo lieku, a ten sa stane jedom.
Technológia tvorí budúcnosť
Tretí a posledný koncept pre účel tohto článku je bootstrapovanie želanej budúcnosti od Jean-Pierre Dupuya, a trochu v prístupnejšej pop verzii od Petra Thiela. Najprv musíme jasne zadefinovať akú budúcnosť chceme mať napr. v roku 2030 a akej budúcnosti sa chceme jasne vyhnúť.
Toto potom predstavuje fixný bod a z neho projektujeme čas späť do súčasnosti - napr. v roku 2030 bude EÚ a Bratislava epicentrom dôležitých vedeckých a technologických inovácií. Miesto kde sa vynašli riešenia, ktoré výrazne zredukovali generačnú chudobu napr. cez efektívne a celoživotné učenie sa budovanie praktických zručností. Teda budeme miesto, kde sa tvorí budúcnosť a investujú peniaze. Tento konkrétny a ambiciózny plán môže fungovať ako sebanapĺňajúce sa proroctvo.
Peter Thiel hovorí, že niekedy sa krajiny delili na tretí, druhý a prvý svet. A v prvom svete sa dial technologický pokrok. Neskôr sa paradigma zmenila na rozvinuté a rozvojové krajiny. Táto paradigma je "long globalization, short technology". Implikuje, že západ je už technologicky rozvinutý a nič nové sa tu diať nebude. Jediné čo zostáva je indefinite future - žiadne plánovanie, žiadne moonshots a veľké ambície, len čistá opcionalita = čo najviac peňazí v švajčiarskych bankách a čo najviac možností pre deti do budúcnosti - ale nič konkrétne.
Potrebujeme konkrétnu a optimistickú budúcnosť
Thiel hovorí, že budúcnosť môže byť optimistická, alebo pesimistická. Budúcnosť môže byť taktiež konkrétna (moonshots - veľké plány - engineering and arts) alebo nekonkrétna (čistá opcionalita - finančníctvo a právo - akcie, prevody, špekulácie a privátne banky). Zároveň globalizácia predstavuje horizontálny pokrok (kopírovanie - one to n) a technológia vertikálny pokrok (zero to one - technologické pokroky a vynálezy, ktoré sa už nebudú opakovať).
Ako EÚ, naša krajina Slovensko a taktiež konkrétne mestá a miesta by si mali dať konkrétne plány do blízkej a vzdialenejšej budúcnosti. do 2020, do 2025 a do 2030. Technológia pomáha robiť niečo za menej (peňazí, zdrojov) a reprezentuje vertikálny pokrok. Globalizácia reprezentuje horizontálny pokrok a musíme obe v správnej miere vyvažovať. V súčasnosti sa zdá, že globalizácia je na ústupe a stratila paru. A potrebujeme podporovať vedu a rozvoj technológií a mať konkrétne veľké plány (moonshots) do konkrétneho dátumu, aby sme urobili veľké veci.
