Čo sa týka propagandy a snahy o iný naratív, ktorý by nám pomohol zorientovať sa vo svete a lepšie jej čeliť: Treba vyzdvihovať EÚ, ako samostatný mocenský pól v globalizovanom svete a najsilnejšiu "soft power", najväčšiu ekonomiku sveta a „najviac dobré“ a najinovatívnejšie zoskupenie krajín. Keď si zoberiete hociktorý rebríček sociálneho pokroku a prosperity - na jeho vrchole je na sto percent nejaká krajina z Európy. V tomto zmysle nie sme trpaslík, ale obor. USA sú jednoznačne partneri EÚ v obrane. A teda aj nás. Ale USA, Čína aj Rusko sú v mnohých oblastiach naši konkurenti. Peniaze na referendum AzR určite nešli len z Ruska, ale aj od amerických konzervatívcov. Podobne to bolo počas neslávneho írskeho referenda o Lisabonskej zmluve v roku 2009. Írsko vtedy obviňovali, že je trójskym koňom USA. Teraz môžeme obviňovať Maďarsko, že sa stáva neliberálnym štátom. Ale mali by sme svoj naratív zmeniť na EÚ verzus všetci ostatní. A pretekať sa v tom ako byť čo najviac dobrá soft power. Nehovorím, že zbrojenie nie je dôležité, ale je nepostačujúce. A je dosť divné pozerať sa napríklad, ako sa na extrémistov, čo zabíjali v Charlie Hebdo nasadila počas ich prenasledovania ťažká armádna technika. It's organized crime, stupid! USA má svoj sen o individuálnom úspechu. Teraz aj Čína definovala svoj sen o harmonickej spoločnosti a Rusko sníva o duchovnej obrode. EÚ možno nemá svoj sen, ale v tejto ambivalentnosti je naša sila. Okrem toho, že sme najväčším donorom rozvojovej pomoci na svete, aj výrazne prispievame k mieru a rozvoji medzinárodných vzťahov. Naše sociálne systémy a rovnostárske spoločnosti sú inšpiráciou pre mnohé krajiny. Svet je komplikovaný a plný paradoxov, ktoré nedokáže prekonať žiaden sen a ideológia. A EÚ je v ňom jediný „dospelý“ mocenský celok.
