Prečo potrebujeme sieťové štáty?

Balaji Srinivasan vo svojej knihe The Network State ponúka alternatívu k národným štátom

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Obrázok blogu
(zdroj: Jakub Šimek, generované s Playground.ai)

Balaji Srinivasan napísal knihu The Network State, ktorá je voľne dostupná online a dá sa kúpiť aj na Amazone. V 13-minútovej prednáške na minuloročnej konferencii SALT pre tech podnikateľov a investorov zhŕňa dôvody prečo sú sieťové štáty schodné, žiadané a ziskové riešenie.

O knihe som napísal na svojom substacku Pobež recenziu, tu chcem stručne zhrnúť dôvody prečo dnes potrebujeme sieťové štáty.

Na internete vznikli nadnárodné spoločnosti, nové meny a môžu na ňom vzniknúť aj nové krajiny, nazdáva sa Balaji. Jeho koncept, je podobne ako krypto pre power-userov a bezmocných. Obyčajný mediánový Jozef Mak na Západe ho dnes možno nepotrebuje. Ale aj to sa môže rýchlo zmeniť – podobne ako internet aj decentralizované sieťové štáty budú odolné proti nukleárnemu útoku a môžu slúžiť napríklad slovenským expatom roztrúseným v zahraničí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čoraz viac ľudí cíti, že dnešné inštitúcie nestačí len reformovať, ale potrebujeme ich založiť odznova. Politická os sa otáča a namiesto boja pravice-ľavice, establišmentu-populistov či konzervatívcov-liberálov je hlavný konflikt medzi veriacimi v status quo a kontra-elitami, ktoré sa neboja povedať, že Gov is dead. Satoshi Nakamoto sa nesnažil zrušiť, či zreformovať Fed, založil bitcoin.

Komputačný prístup ku komunite

Doterajšie snahy o mikroštáty či seasteading boli nedostatočné a Balaji ponúka opačné riešenie – treba začať vysoko jednotnou a akčnou komunitou na cloude a územia/nehnuteľnosti riešiť ako posledné.

Toto je definícia sieťového štátu od Balajiho Srinivasana:

SkryťVypnúť reklamu

„Sieťový štát je vysoko prepojená online komunita so schopnosťou kolektívnej akcie, ktorá crowdfunduje územia po celom svete a nakoniec získa diplomatické uznanie od existujúcich štátov.“

Predstavte si niečo ako Soho House franšízy alebo Maltézskych rytierov, teda rád s diplomatickým uznaním, ale prirátajte k tomu krypto-pasy a on-chain demokraciu a on-chain sčítanie ľudu, majetku a rozlohy nehnuteľností. Nie raz za štyri roky, či desať rokov. Ale priebežne a kryptograficky overiteľným spôsobom.  

Ide tiež o optimalizmus (opak maximalizmu) – teda Balajiho brand transhumanizmu a dlhovekosti (longevity), kde je hlavnou myšlienkou tímový dashboard manažment – teda optimalizáciu hodnôt ako poznanie, zdravie a bohatstvo na úrovni komunity či názorového kmeňa.

Kolektívny utilitarianizmus je starobylá myšlienka z čias čínskeho filozofického smeru zvaného mohizmus. Teda niečo ako „hodnota za peniaze“ pre kolektív –  a nie len utilitarianizmus jednotlivca (ako napríklad pri efektívnom altruizme).

SkryťVypnúť reklamu

Predstavte si niečo ako krypto-twitter, kde by boli tímové dashboardy a nie len jeden globálny leaderboard ako dnes na twitteri, ktorý tvaruje hra s nulovým súčtom a kde jednotlivci (a nie kolektívy) optimalizujú počet followerov a lajkov na úkor druhých. Predstavte si krypto-twitter, kde vaša komunita preukázateľne vidí ako prosperuje každým dňom v dimenziách ako zručnosti, zdravie a bohatstvo.

Uber je smart regulátor, lebo kontroluje a hodnotí vodičov aj používateľov na báze sekúnd a nie rokov ako zastaraný Taxi medallion v USA. Na Uberi sú rôzne syndikáty vodičov. Na Replite dnes existujú bounties pre programátorov (inšpirované Balajiho 1729 crypto-tasks a Earn.com, ktorý predal Coinbase). Keď spojíte koncept smart regulátora ako Uber, s krypto-twiterom a krypto-tasking, tak dostanete niečo ako pseudonymnú ekonomikukryptohistóriu – a teda základnú kostru pre prvotne-digitálnu cloud krajinu.      

SkryťVypnúť reklamu

Od sieťového spolku, cez sieťový zväz a súostrovie, až po sieťový štát

Balajiho návod na založenie sieťových štátov je „zdola a postupne“ a môže ho využiť ktokoľvek s notebookom. Zakladateľ startupového spolku (prvý krok) potrebuje mať morálnu inováciu vo forme jedného prikázania ako „dlhovekosť je dobrá“. Druhým krokom je vytvorenie sieťového zväzu, vysoko jednotnej a angažovanej komunity schopnej kolektívnej akcie.

Ak si morálna inovácia vyžaduje interakcie vo fyzickom svete, sieťový zväz crowdfunduje nehnuteľnosti distribuované po celom svete, a vytvorí tak sieťové súostrovie (tretí krok). Akonáhle je paralelná spoločnosť schopná preukázať dostatočné momentum cez on-chain sčítanie ľudu, bohatstva a rozlohy nehnuteľností, môže eventuálne dosiahnuť diplomatické uznanie a stať sa sieťovým štátom.

Ten môže potom vytvárať napríklad špeciálne inovačné zóny pre rozvoj dlhovekosti/longevity. Výsledkom môže byť ekonomický rozmach ako v Číne, po tom čo Deng Xiaoping prišiel s morálnou inováciou „zisk je dobrý“ a postupne zmenil krajinu cez špeciálne ekonomické zóny.

Sieťové štáty sú pre power-userov aj bezmocných

Internet vznikol pre potreby komunikácie počas jadrovej vojny. Od roku 1991 sú na ňom povolené aj komerčné aktivity. Po Železnej opone padla aj tá sieťová. Jednou dereguláciou sa otvorila najväčšia ekonomika sveta. Ňou dnes nie je USA, alebo Čína, ale práve internet.

Ľudia ho začali brať vážne, až keď zistili, ako ziskový vie byť Google. V roku 1999 si tradičné médiá mysleli, že Amazon je len vtip, ktorý imploduje. Google News zrušilo geografický monopol médií a postavil ich do vzájomnej tvrdej konkurencie. Sociálne siete a technologické firmy ako Google zdecimovali trhovú hodnotu tradičných médií. Výsledkom je dnešné mediálne prostredie, kde prevláda clickbait a bulvár.  

Od znovuzvolenia Obamu v roku 2012 sa preto médiá obrátili proti technologickým firmám a zasekli sa v technologicky-konzervatívnej „Black Mirror“ mentalite. Naopak chudobné krajiny na vzostupe zažili s technologickým pokrokom aj nebývalý ekonomický rozmach. Keňania platia mobilmi od roku 2007. Od roku 2008 Čína postavila 38 000 kilometrov tratí pre rýchlovlaky. India pripojila stovky miliónov ľudí na rýchly mobilný internet a zabezpečila im digitálnu identitu cez India Stack.

Skype vznikol v Estónsku a Waze v Izraeli. Palestínci zakladajú úspešné firmy ako Replit. Pätnásťročné dieťa z Mongolska dosiahlo perfektné skóre na kurze MIT. Šesťročný Ind sa stal certifikovaným Microsoft Office, Azure AI a Power Platform špecialistom a je code influencer na Replite.

Internet zvyšuje štatistický rozptyl – dvadsaťroční ľudia vďaka nemu predávajú startupy za miliardy a štyridsiatnici na ňom hrajú hry z pivnice rodičovského domu. Raz si kvôli tweetu svetový hrdina na jeden deň, inokedy ťa zasa zrušia. Power-user sa rýchlo môže stať bezmocným. Niekto ako CZ, zakladateľ Binance patrí do oboch kategórií naraz.

Paralelné spoločnosti s hlavným mestom v metaverze

Václav Havel písal o moci bezmocných a zeleninárovi, ktorý dal do výkladu nápis „Proletári všetkých krajín spojte sa!“, a akoby povedal Timur Kuran, falzifikoval tak svoje preferencie, len aby sa vyhol problémom. Žižek hovorí často o „I would prefer not to“ postoji istého interného exitu zo systému.

Paralelná polis ako koncept vznikla v československom disidentskom prostredí v súvislosti s Chartou 77. A paralelné spoločnosti sú bežné v prostredí Blízkeho východu a Číny a v čínskych štvrtiach všade po svete. Podrobne ich rozoberá Juraj Bednár vo svojej knihe Kryptomeny. Paralelné spoločnosti sú snahou o viac než symbolický a interný exit.

V nedávnej minulosti vznikol koncept Charter Cities a vidíme aj prvé lastovičky startup miest ako Prospera v Hondurase. Taktiež zarezonoval Talebov koncept fraktálneho lokalizmu.

Marc Andreesen vraví, že všetky startup nápady z dotcom bubliny boli správne, len priskoro. Podobne, Balaji tvrdí, že všetky ušľachtilé myšlienky a ideály sú tu s nami od počiatku ľudstva, no potrebujeme technologický pokrok, aby sa stali uskutočniteľnými. Technologický a morálny pokrok ide ruka v ruke.  

Dnes považujeme za normálne, že nakupujeme na internete a objednané jedlo nám dovezú domov. Ale toto všetko bolo možné až po iPhone momente v roku 2007. No krátko po tom prišiel Nokia moment. Dnes tradičné automobilky čaká nemilé prebudenie do reality, kde dominujú firmy ako Tesla a BYD.

Internet skutočne začal až po korone – v zmysle, že sa digitál sa stal primárnym a fyzické stretnutia sú voliteľné. Internet zvyšuje štatistický rozptyl a mení konštanty na premenné, vraví Balaji. Dnes si môžete vybrať, či sa zúčastníte konferencie či stretnutia fyzicky, alebo len na zoome. Fyzické stretnutia sa stali prémiovým produktom a nedostatkovou službou.

Práca na diaľku je morálnou inováciou a Starlink zasa technologickou inováciou, ktoré dostanú digitálny nomádizmus na nový level a krajiny zažijú ostrú súťaž o talenty.

Mobilné telefóny sa stali konvergenčným prístrojom – poňali funkcie rádia, budíka, baterky, televízora... až po kreditku. V roku 2007 vynašli Keňania mobilné bankovníctvo a veľká časť platieb v ekonomike išla cez M-Pesa ešte pred dominanciou smartfónov. Číňania dnes prakticky žijú na Wechate, kde majú celý ekosystém služieb a twitter to chce skopírovať. Balaji hovorí, že túto dekádu uvidíme nový konvergenčný prístroj v podobe AR okuliarov.

Niektoré technologické inovácie, ako 3D tlač napredujú pomalšie a nenaplnili zatiaľ očakávania. Umelá inteligencia ako ChatGPT a Stable Diffusion dostáva v súčasnosti dosť pozornosti. Balaji na Replite zverejnil bounty na vytvorenie stránky, ktorá vyzerá podobne ako NYT s pomocou AI. Chalan Eric, čo sa len učí programovať cez Replit 100 Days of Code Challenge vytvoril v decembri 2022 stránku The GPT Times a vyhral danú súťaž. Stránka vie z troch tweetov vytvoriť článok, ktorý je na nerozoznanie od NYT s možnosťou voľby negatívneho, neutrálneho alebo pozitívneho tónu – a krátko po zverejnení The GPT Times spomínali u Joa Rogana.  

Technologický pokrok ide ruka v ruke s morálnym pokrokom, potrebujeme oba. Nové technológie ako AI a crypto/web3 so smart kontraktmi, NFT-gating, crypto credentials umožňujú novú úroveň decentralizácie a kolektívnej akcie. Spolu s rozvojom virtuálnej reality a očakávanými inováciami ako AR okuliare môžu paralelné spoločnosti prekvitať nielen vo fyzickej realite, ale aj v metaveze.

Komunita sa najprv spozná vo VR a potom môže jednotlivé fragmenty metaverza „vytlačiť“ do fyzického sveta. Či naopak, vďaka AR okuliarom môžete vo fyzickom svete vidieť objekty a členov svojho sieťového štátu.

Starosta NYC, Eric Adams, a starosta Miami, Francis Suarez, obaja dostávajú výplatu v bitcoinoch, aj keď jeden je demokrat a druhý republikán. Krypto je ešte stále na začiatku a nie je ešte mainstream ale technologicky napreduje - viď ako hladko prešlo Ethereum na proof of stake minulý rok.

Sieťové štáty sú ale na úplnom začiatku a kniha vyšla pred polrokom. Každopádne ak vás téma zaujíma a máte priekopníckeho ducha tak sa môžeme spojiť na twitteri alebo na mojich substackoch Pobež, či Wisdom Enterprising kde som napísal zatiaľ 40 Daily Balajisms - článkov o konceptoch Balajiho Srinivasana.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  157
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,066 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu