Pánovi Gumanovi sa nepáči používanie slova priateľ vo význame sexuálneho partnera. Tým naráža na problém devalvácie pojmov, ako ho opísal napríklad Wittgenstein. Hádajte čo znamená „permission to engage"? Skôr ako o zásnuby ide o povolenie na zabitie nepriateľského cieľa. Lenže mne sa použitie slova priateľ v zmysle milenec páči viac ako slovo frajer. Má to oveľa lepší emocionálny náboj a podľa mňa vyjadruje určitý záväzok. V ére Facebooku nemôže pojem priateľa už nič viac degradovať a je to s ním podobne ako s kresťanmi. Kierkegaard opisuje ako je štát v protiklade ku kresťanstvu. Štát je priamo úmerný k počtu občanov, ale u kresťanstva ide o nepriamu úmeru. Ak sme všetci kresťania, tak ním nie je nikto. Z tohto pohľadu by sa Kierkegaardovi asi páčil vysoký morály štandard pána Gumana, ktorý sa opiera o Sväté písmo. Páčil by sa aj mojej mame, ktorá nedá dopustiť na tradičné rodinné hodnoty. Lenže ja si nemôžem odpustiť istý morálny relativizmus. (Inak super článok o tradičnej rodine som čítal tu)
Morálka sa dynamicky vyvíja v čase, geografickom priestore a naprieč sociálnymi vrstvami. Ja ju dávam do protikladu k osobnej etike. Ako opisuje Fukuyama vo Veľkom rozvrate, morálka neupadá lineárne, ale napríklad v krátkych dejinách USA môžeme sledovať cykly úpadku a morálneho pozdvihnutia. Základom morálky je biológia. Manželstvo ako inštitút vzniklo za účelom ochrany matky a dieťaťa. Podobne ako v prírode samička, tak aj žena je oveľa prísnejšia vo výbere partnera a podvedome hľadá takého, ktorý ju a jej potomka materiálne zabezpečí. Fukuyama tiež opisuje ako sa gangy šimpanzov navzájom napádajú a kradnú si potravu a samičky. Podobná mentalita „alfa samcov" panuje aj u človeka a prejavuje sa otvorene v nižších spoločenských vrstvách (mládežnícke gangy), ale prejavovala sa sofistikovane aj v aristokracii a vyšších vrstvách. S vynájdením antikoncepcie si promiskuitné správanie vyšších vrstiev mohol dovoliť každý, čo vyvolalo sexuálnu revolúciu 60. rokov a zákonitý úpadok vplyvu cirkvi. Zrazu bolo možné sa (fyzicky) zodpovedne sexuálne správať aj mimo manželstva a plánovať si rodinný život. Cirkev prestala byť strážcom a bránou do niečoho cenného - manželstva a svadobnej noci. Táto revolúcia priniesla veľa problémov, ale nevidím ju iba negatívne a verím, že dlhodobo bude mať pozitívny vplyv na kvalitu vzťahov a života. Manželstvo už nie je nutnosťou na to, aby človek s niekým spal bez opovrhnutia, ale slobodné rozhodnutie a vyššia úroveň partnerského vzťahu. Rovnako liberalizácia rozvodov nepriniesla iba negatíva, ale aj slobodu a vyššiu konkurenciu na partnerskom trhu a zákonite vyššiu kvalitu „manželských služieb" (Žena nemusí trpieť vedľa násilníka alebo alkoholika.)
Žiť život podľa istých zásad a vysokého štandardu má svoju hodnotu a rovnako nabádanie svojich spoluveriacich, aby „neschádzali z cesty" nevidím ako problém. Lenže táto hodnota sa úplne stráca, keď sa tieto citlivé osobné otázky (predmanželský sex) prezentujú verejne. Vo verejnej sfére môže autor získať priaznivcov, horlivých odporcov, zopár politických bodov a zvýšenú čítanosť. Ale pochybujem, že niekoho presvedčí a zmení. Totiž ak by sme brali Ježiša doslovne, tak tu máme samých slepcov, lebo každého už určite „oko pokúšalo". Ako hovorí Dan Ariely, podvádza mnoho ľudí ale iba „trochu", aby to neprekročilo hladinu za ktorou sa už ozve svedomie. Či už ide o ukradnuté pero alebo flirtovanie, každý robí malé prehrešky. Vtipný a paradoxný je fakt, že so zvyšovaním morálneho štandardu sa zvyšuje aj potešenie z týchto malých prehreškov. Jan Stern uvádza príbeh mnícha, ktorý sa spovedá svojmu majstrovi, že preniesol ženu cez rieku. Majster mu odpovedá: „Ešte stále ju máš na rukách". Prekonávanie sa vždy prináša pokušenie, preto je dôležité nebojovať, ale prekročiť mentálne danú prekážku. To sa nedá iba nasledovaním externých noriem, ale ich osobnou racionalizáciou a následnou internalizáciou. Pán Guman sa snaží o „peer pressure", ale to funguje iba v malej uzavretej komunite s hlbokými osobnými väzbami. Iba strata týchto priateľstiev môže pôsobiť ako strašiak pred „morálnym zlyhaním". Nedokáže to ani tlak rodiny a ani verejnosti. Verejnosť je príliš abstraktná, človek má ešte stále kmeňovú mentalitu. Preto aj členstvo v menších skupinách (kluby, gangy, zbory...) je viac iracionálnou potrebou, než len pragmatickým rozhodnutím. Problém s cirkvou ako spoločenstvom je ten, že viera je príliš abstraktná na to, aby vytvárala hlboké osobné väzby a skutočné priateľstvá, ako u ľudí, ktorí sa dobre poznajú. Spoločné hlboké zážitky viery ešte z ľudí nerobia priateľov, ako si všimol Kierkegaard.
Mnoho ateistov využíva každé moralizovanie ľudí typu blogger Guman, ako príležitosť na pripomenutie škandálov cirkvi so zneužívaním detí. Oni to robia prvoplánovo, ale treba si uvedomiť, že toto zneužívanie je odvrátenou tvárou cirkvi a celibátu a súčasťou jej kultúry. Ako príklad spomína Žižek armádu, ktorá je síce silne homofóbna, ale práve preto vojaci praktizujú mnohé rituály a šikanu s homosexuálnym podtónom.
Vážim si vysoký morálny štandard ľudí ako pán Guman, sám som ho žil a už nežijem a oboje neľutujem. Len si netreba zamieňať osobnú etiku za spoločenskú morálku. Práve preto, že manželstvo a predmanželskú abstinenciu už neprikazuje spoločnosť, sú tie tak eticky hodnotné.
(Starší ale dobrý článok na rovnakú tému prináša iná blogerka tu)
