Písal som už predtým, že Tatranský tiger 2.0 sa nekonal a Slovensko je aspoň desať rokov pozadu v uvažovaní o reformnej budúcnosti. Uniknutý dokument Slovensko 2.0 je snaha to napraviť a využiť prostriedky EÚ na efektívne reformy.
Ide o dôležitý podklad do diskusie, na ktorý chcem nadviazať a ukázať možné alternatívy a slepé miesta. Potrebujeme vnímať viacero paradigiem naraz, robiť medzi nimi vyššie synergie a zamerať sa na katastrofické a existenčné riziká.
Quo Vadis svet a Slovensko
Slovenské banky rozbehli spoločnú aplikáciu a chystajú sa spustiť okamžité platby v roku 2022. Teda 15 rokov po tom, čo v roku 2007 okamžité platby spustila kenská M-Pesa, a vznikol tak mobilný banking, ktorý funguje aj bez smartfónov a bánk.
Minulý rok kenský Acorn vydal zelené dlhopisy kótované v Londýne a Nairobi, na stavbu eko budov – študentských internátov. Vlakom Madaraka Express to trvá z Nairobi do Mombasy (578km) okolo šesť hodín. Do Humenného sa južnou trasou dostane človek z Bratislavy veľmi ťažko pod deväť hodín. Vlak vždy brutálne mešká, do Zvolena mu to trvá často tri a pol hodiny, a nemá reštauračný vozeň ani vozík s občerstvením.
Súčasná pandémia nového koronavírusu ozrejmila ľuďom koncept katastrofických a existenčných rizík, na ktorý dokument Slovensko 2.0 reflektuje len veľmi obmedzene, cez opatrenia proti klimatickej zmene a strate biodiverzity.
Existenčné a katastrofické riziká majú Pareto distribúciu, podobne ako zemetrasenia a kopec sociálnych javov (bohatstvo) a prírodných úkazov (výška stromov, pár veľkých živočíšnych druhov ako slony a veľryby a milióny malých druhov zvierat a rastlín). Podobnú distribúciu majú aj príležitosti – niektoré miesta sú veľké „ložiská zlata“ a „nízko visiaceho ovocia“, no drvivá väčšina miest takéto ložiská neobsahuje.
Problém je, že kvôli pár „generačným funkciám“, ktoré poháňajú a zrýchľujú celé triedy katastrofických a existenčných rizík žijeme v čoraz krehkejšom svete, kde uvidíme ešte ničivejšie pandémie a konflikty častejšie ako raz za desiatky rokov.
Generátormi takýchto rizík, ktoré vedia zdecimovať či úplne vyhubiť ľudstvo, sú 1. narastajúca rivalita 2. narastajúce znečistenie a ťažba a 3. exponenciálne technológie.
V preklade to znamená, že vo svete, kde vedia čoraz menšie skupiny využívať čoraz silnejšie exponenciálne technológie (napríklad: drony + AI + biologické zbrane + informačné zbrane) sa nedá robiť stratégia MAD (Mutually Assured Destruction) ako za Studenej vojny s dvoma veľmocami.
Jadrové zbrane sa spontánne nerozmnožujú a vedeli ich vyrobiť len štátni aktéri a to veľmi ťažko. Exponenciálne technológie nám ukazujú, že existuje aj oveľa krehkejší svet ako bol za Studenej vojny, keď sme len o vlások unikli nukleárnym katastrofám.
Ako hovorí Daniel Schmachtenberger, narastajúca rivalita a teória hier s využitím exponenciálnych technológii a s nárastom znečistenia a ťažby s cieľom poraziť súperov a zabezpečiť si čo najviac prírodných zdrojov, bez ktorých napríklad autoritárske režimy dlho neprežijú, smeruje, na priestorovo obmedzenom ihrisku (jedna planéta) nevyhnutne k seba-ukončeniu ľudstva. „Poďme do nich“ dlhodobo nebude fungovať, treba sa hlbšie zamyslieť.
To, že čoraz menšie skupiny vedia operovať s čoraz silnejšími nástrojmi inšpirovalo napr. čínsky režim, pod vedením Čínskej komunistickej strany, k zavádzaniu nástrojov proti internému disentu cez plošné sledovanie a hodnotenie celej populácie cez „sociálny kredit“ s využitím AI.
V praxi to znamená, že keď idete cez cestu mimo prechod a vidí vás kamera s rozpoznávaním tváre, tak vám automaticky cinkne vo vačku mobil, že ste práve uhradili pokutu cez WeChat. A zníži sa vám sociálny kredit. Čo znamená, že možno nebudete môcť cestovať rýchlovlakom a lietať. Externý disent sa zas čínska moc snaží oslabiť cez dlhoročné plány akumulácie prírodných zdrojov, napríklad v Afrike cez iniciatívu Belt and Road.
V súčasnej pandémii rezonuje (pravdivý) naratív, že „hotovosť je špinavá“. To otvára priestor na brutálnu globálnu bitku o dominantnú rezervnú digitálnu menu. Čínske firmy ako WeChat majú aspoň istú autonómiu pri svojich digitálnych ekosystémoch, kde sa môžete cez apku objednať k lekárovi a aj zaplatiť. Čínska digitálna mena by ale úplne zrušila anonymitu, ktorú ponúka hotovosť, a vydávala by ju defakto priamo Čínska komunistická strana.
Dokument Slovensko 2.0 nepočíta s „megatrendom“ existenčných rizík, ktoré smerujú k seba-ukončeniu ľudstva, ak nenastane nejaká radikálna zmena v podobe oveľa efektívnejšej globálnej spolupráce a „metakoncertov“ vzájomného učenia sa a planetárneho vedomia. Tá radikálna zmena je niečo ako metafora premeny húsenice, čo všetko požiera, cez liminálne štádium kukly, na motýľa čo opeľuje rastliny a prispieva k regenerácií ekosystémov.
Teda paradigma udržateľnosti nestačí, treba prejsť do paradigmy regenerácie a využívať exponenciálne technológie (drony a AI) na obnovu biodiverzity (vysadenie miliárd stromov) a vynájsť (psycho)technológie na efektívnu a inovatívnu spoluprácu celého ľudstva a AI (symbiotickú inteligenciu). Niečo ako keď Google Translate vynašiel svoj vlastný meta-jazyk a meta-gramatiku, z ktorého prekladá do ostatných jazykov.
Čoraz viac ľudí vníma existenčné riziká, no ďalším rizikom je dlhoveká digitálna dystópia, poháňaná umelou inteligenciou a globálnou digitálnou menou, ako antitéza k tejto triede rizík. Musíme sa zamyslieť nad syntézou – teda nad inkubátormi pre alternatívne civilizačné systémy.
Stojíme na pleciach obrov. Máme za sebou 50 tisíc rokov ľudských dejín a 2 000 generácii. A pred sebou možno 50 rokov a dve generácie.
Vízia Slovenska 2030 – Tatranský tiger 3.0
Regenerujeme dôveru a biodiverzitu
Slovensko je zelenou zónou a modrou zónou, ktorá regeneruje prírodu a medziľudskú dôveru, zvyšuje biodiverzitu a blahobyt svojich komunít, cez princípy ako fiduciárna povinnosť a fraktálny lokalizmus.
Zelená zóna v súčasnom kontexte znamená miesta, ktoré zvládajú COVID-19 vďaka špičkovej medicíne a hygiene, digitálnej infraštruktúre, smart budovám a sociálnym sietiam, ktoré neničia informačnú ekológiu a duševné zdravie, ale ich regenerujú. Modré zóny sú miesta, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku.
Veľa našich problémov v zdravotníctve a vzdelávaní má pôvod v nedostatočnej základnej infraštruktúre. Teda keď nemajú dieťa a jeho rodičia prístup k pitnej vode tak sú častejšie chorí a menej sa naučia a menej zarobia. Prístup k vode je jeden s indikátorov, ktorý sa u nás zhoršuje podľa SDG Indexu. Podobne ak nemá dieťa svetlo, teplo a stôl, tak sa bude učiť horšie.
Z jedného pohľadu ide pri infraštruktúre ako WASH a čistej energii o „úzke hrdlo“, z druhého o „nízko visiace ovocie“ a z tretieho o „najväčšie uzly v sieti prepojení SDGs“. Ide o nekontroverznú tému, čo ju paradoxne robí viac zanedbanou – lebo ľudia majú radi hádky na internetoch. K vode, hygiene a sanitácii a čistej energií možno pridať rýchly internet a rýchlovlaky.
Inde som písal, že kým sociálna demokracia sú „vlaky zadarmo“ (komodita), tak (psycho)technologický progresivizmus by mal byť „rýchlovlaky zadarmo“. Teda stavať na týchto zabehnutých komoditách (vlaky, sociálna demokracia) a prinášať radikálne lepšie riešenia a produkty a urobiť z nich, postupom času, komodity na ktorých sa dá znovu stavať (viď koncept Wardley Mapping). Napríklad cez distribuovanú off-grid energetickú sústavu a digitálnu menu. Podobne ako kenská M-Pesa s mobilným bankingom smerovala k off-grid solárnej energii pre vidiecke domácnosti v extrémnej chudobe a firmám ako M-Kopa. Lebo aj chudobní Keňania bez účtov v bankách zrazu mali infraštruktúru na splácanie malých solárnych panelov.
Regenerácia prírody, teda koncepty ako regeneratívne poľnohospodárstvo predstavujú odklon od paradigmy udržateľnosti a idú za ňu, do paradigmy regenerácie. Podobne sociálne siete by mali regenerovať mysle a dôveru ľudí, nie ju vyťažiť a dlhodobo oslabovať pre marketingové účely a informačné vojny. Sociálne siete by mali mať fiduciárnu povinnosť (fiduciary duty) – teda konať výlučne v prospech užívateľov a mali by byť spoplatnené, aby sa užívatelia a nie marketéri stali klientmi.
„Konať výlučne v prospech klienta“ (fiduciárna povinnosť) je hlboký princíp, ktorý sa aplikuje na x kontextov a profesií, ako lekári a učitelia. A mal by sa na ďalšie ako: finanční poradcovia a sociálne siete. Pri vedcoch a úradníkoch by malo byť jediným cieľom verejný záujem (public use of reason).
Fraktálny lokalizmus je alternatívou k prevládajúcemu univerzalizmu ako pozostatku modernej doby. Znamená to, že Slovensko nie je Bratislava, a tá nie je Staré mesto. Petržalka nie sú Kopčany. Každá komunita a lokalita potrebuje svoj prístup, má svoju kultúru a potrebuje svoju infraštruktúru.
Prevláda viera, že na niektorých miestach (vylúčené komunity) nikdy nevzniknú technologické startupy. A že tie vznikajú len v digitálnych parkoch pri veľkých univerzitách a metropolách, kde prevláda nevraživá súťaživosť. No príklad s kenskou M-Pesou nám ukazuje, že je to často naopak. Zastaraná dominantná infraštruktúra a myslenie je brzdou v inováciách. M-Pesa mohla vzniknúť práve preto, že ľudia nemali bankové účty a banky neboli tak silné že dokázali vznik nového sektoru mobilného bankovníctva stopnúť.
Posilnenie princípov ako „konať výlučne v prospech klienta“ (fiduciána povinnosť) a fraktálny lokalizmus pomôže rozvíjať inovácie a regenerovať spoločnosť a vytvárať na Slovensku zelené a modré zóny.
Sme krypto alternatívou k autoritárskej AI Číne
Slovensko predbehlo Estónsko v digitalizácii a je lídrom v kryptoekonomike vďaka riešeniam aké ponúka napríklad Everest.org.
Keď prišla súčasná pandémia, živnostníci a firmy najmä v postihnutých sektoroch zažili zmrazenie trhu s úvermi. Štát mal buď zatlačiť na banky cez hrozbu prevzatia, aby dostal peniaze okamžite k ľuďom. Napríklad cez formu úverov so štátnymi garanciami, alebo cez nepodmienený dočasný príjem ako štipendium na inovácie a celoživotné učenie sa.
Alebo sa mal niekto v štáte zamyslieť nad rôznymi alternatívami digitálnych peňazí a spojiť sa s mobilnými operátormi alebo veľkoobchodmi ako Alza a inšpirovať sa existujúcimi riešeniami ako M-Pesa, WeChat a Alipay. Toto vnímam ako jeden z vektorov možného rozšírenia digitálnych peňazí. Problém je regulácia a malá predstavivosť.
Druhý cieľ je teda stať sa demokratickou krypto alternatívou k autoritárskej AI Číne. Niečo ako Estónsko 3.0 na blockchaine.
Tvoríme inkubátory a digitálne mestá pre anti-krehkú civilizáciu
Slovensko je priestorom, kde vznikajú svetové inovácie vďaka ochrane informačnej ekológie a inkubátorom pre nové civilizačné jadrá, ktoré budú oveľa odolnejšie voči celej triede katastrofických a existenčných rizík.
Asi máte občas pocit, že facebook je peklo a čierna diera, ktorá vysáva pozornosť, a kde sa algoritmy a ľudia snažia druhých zaujať cez strach a hejt.
Súčasná pandémia odkryla potrebu rýchleho internetu a možnosti aké ponúka práca z domu v kombinácií s „VR miestnosťami“ v blízkej budúcnosti. Investor Balaji Srinivasan hovorí o perspektívnych post-korona sektoroch: bio, krypto, robo, astro a agro.
Kým facebook je dosť otravná globálna dedina, tak vieme si predstaviť aj oveľa lepšiu informačnú ekológiu a obrovské digitálne mestá, kde ľudia a umelá inteligencia budú spolupracovať a súťažiť v inováciách a zrýchľovaní spoločného učenia sa. Taktiež si vieme predstaviť oveľa lepšiu fyzickú infraštruktúru a lokálne komunity plné dôvery, ktoré tvoria vidiecke inkubátory s digitálnou fabrikáciou.
Goeffrey West si vo svojej knihe Scale všimol veľmi zaujímavý a hlboký úkaz, ktorý odlišuje mestá od prírody a systémov, akými sú napr. stromy či veľryby. Niektoré parametre v mestách sa škálujú super-lineárne a nie sub-lineárne ako je pravidlo v prírode. Teda keď zdvojnásobíte veľkosť populácie mesta, tak sa príjmy, ale aj znečisťovanie a kriminalita viac ako zdvojnásobí. V prírode ale aj pri korporáciách je to naopak – čím väčší je organizmus, tým má pomalší metabolizmus a potrebuje relatívne menej potravy.
V praxi si môžeme osvojiť, popri fiduciary duty a fraktálnom lokalizme, aj tento princíp superlineárneho škálovania. To v praxi znamená, že Bratislava síce nie je Slovensko, ale keď chcete zvýšiť inovačný potenciál Slovenska, tak treba Bratislavu prepojiť oveľa viac s Viedňou, napríklad cez hyperloop, alebo rýchlovlak ako Maglev.
Taktiež to v praxi znamená, že okresy by sa mali spojiť do väčších funkčných okresov (ako navrhuje napr. Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030), a moja poznámka je, že by to malo byť aj na princípe prirodzených bio-regiónov a regenerácie biodiverzity.
Možnosť rýchleho internetu aj na odľahlých miestach otvára možnosť vidieckych inkubátorov a „decelerátorov“, kde sa globálne prepojené no malé skupiny odlišných ľudí venujú hlbokým štúdiám a rapídnemu prototypovaniu inovácií, ktoré by mohli slúžiť ako motory na tvorbu úplne nových sektorov a „nového ovocia“ – ktoré je najprv „vysoko visiace“, ale cez synergický a rekurzívny proces sa stáva čoraz rýchlejšie „nízko visiacim ovocím“.
Radikálne inovácie minulého desaťročia predstavujú napr. CRIPSR-cas9, autá Tesla, roboty od Boston Dynamics, robotizované fabriky Fanuc, bunkové poľnohospodárstvo s firmami ako Memphis Meats. A mäso na báze rastlín ako Impossible Burger a Beyond Burger. Taktiež plán na sadenie miliárd stromov dronmi ako má firma BioCarbon Engineering.
Keď hovoríme o Tatranskom tigrovi 3.0, tak toto je benchmark, ale musíme si predstaviť ešte radikálnejšie sektory ako vesmírny priemysel a ťažba drahých kovov z asteroidov s pomocou robotov, ktoré využívajú AI a napr. tkanivá mozgu neandertálcov. No a toto stále nie sú tie inovácie a sektory, ktoré by nám pomohli znížiť existenčné riziká a vytvoriť menej krehkú civilizáciu. Tie musia byť ešte radikálnejšie. A na to potrebujeme infraštruktúru a komunity plné dôvery a energie venovať sa hlbokým štúdiám.
Vízia Tatranského Tigra 3.0 je o zelených a modrých zónach a životaschopných komunitách s kryptoekonomikou, kde prevláda vysoká dôvera, sofistikované a zelené technológie, kde vznikajú svetové nápady, metakoncerty a dialógy v rámci globálne prepojených digitálnych miest.
Ak vás zaujíma táto línia uvažovania, tak vám odporúčam moje nedávne články, kde sumarizujem myšlienky ľudí ako Balaji Srinivasan a Jordan Hall. Alebo článok, kde spájam myšlienky Nassima Taleba a Petra Thiela.
