Pokrok po tisícročia dosahujeme ako ľudstvo tým, že rozširujeme svoj morálny kruh - najprv nás zaujímala len rodina, klan a dedina, potom vznikli slobodné mestá a ríše. Posledných 200 rokov je tu taký experiment s národnými štátmi - ktorý zjednocuje dediny a mestá pod jednu, národnú identitu. Posledných 50 rokov prebehla dekolonizácia, vznikla rozvojová spolupráca a globálna spolupatričnosť a rozvinuli sa spolky ako EÚ.
Na to, aby sa tento morálny kruh rozširoval a utužoval, a zaujímali sme sa o blaho ľudí aj mimo naše mesto, štát, Európu... sa musí naopak zmenšovať "politický kruh" okolo vyššie spomínaných smerov a extrémov: Na vertikálnej osi odspodu od "podsvetia" - pouličné gangy, mafia, oligarchovia, spravodajské služby... po nejaký akceptovaný a regulovaný stred presadzovania hospodárskych a bezpečnostných záujmov. Z vrchu "z neba" od násilného náboženského extrémizmu, cez teokraciu, fundamentalizmus až po nejaký akceptovateľný stredový konzervativizmus.
Sprava je to od náckov, alt-right, nacionalistov, libertariánov, až po nejakých akceptovateľných klasických liberálov. Zľava je to od extrémistov, komunistov, anarchistov, konzervatívnych ľavičiarov oslavujúcich katastrofálne režimy ako v Venezuele, cez regresívnu ľavicu, ktorá každého osočuje, určuje čo možno hovoriť, a odlišné názory vníma nepriateľsky, až po stredovú ľavicu, ktorá rieši ako efektívne vyrovnávať spoločenské rozdiely a zvýšiť šance chudobných na úspech.
Čo najmenší kruh môžeme nazvať racionálna, efektívna stredová a humanistická politika. Lenže nestačí tento kruh len zmenšovať a odstraňovať extrémy, treba sa zamerať na radikálne zlepšenia - riešenie problémov, ktoré sú najdôležitejšie, najzanedbanejšie a najriešiteľnejšie.
Ľudia, ktorí sú okolo racionálneho stredu sú si podobní - aj napriek názorovým rozdielom sa vedia rešpektovať, diskutovať spolu, a zjednotiť sa na obranu liberálnej demokracie. Ako ten modifikovaný vtip, že ide Žid, moslim, kresťan, ľavičiar a pravičiar, učiteľ, robotník a podnikateľ do baru a rozprávajú sa, lebo sú normálni.
Aj ľudia na extrémoch sú si podobní a často preskočia z identity na identitu, alebo spolupracujú na zvrhnutí liberálnej demokracie. To je "teória podkovy" - extrémy nie sú totálne protiklady, ale naopak sa približujú, čím ďalej sú od centra.
Viď Čarnogurský podporujúci komunistického kandidáta Suleimana. Viď Konýk fotiaci sa s kotlebovcami, ktorí sú zasa prepojení s výpalníkmi. Alebo regresívna ľavica, ktorá sekíruje hocikoho po internetoch, kto jej práve netlieska, ale zároveň podporuje islamistov. A islamské teokracie nieže nekritizuje, niekedy od nich má peniaze na kampane. Vie ako sa majú správať ženy a muži a kolektívna identita je pre ňu nadovšetko.
Inšpiráciu čerpám od Maajida Nawaza a jeho Triple Threat (Populist Right, Islamism, Regressive Left)... ale pridal som aj podsvetie - organizovaný zločin - ako štvrtú dimenziu a spojil to inverzne s rozširujúcim sa morálnym kruhom.
