Mnohí možno nevedia, že Južná Kórea bola ešte v 1960-tych rokoch chudobnejšia než Keňa a dnes je výrazne bohatšia než Slovensko. Podobne, Deng Xiaoping otočil obrovskú Čínu z ruín Maovej Kultúrnej revolúcie smerom k dnešnej technologickej a priemyselnej dominancii. Podobne sa z ruín sovietskeho zväzu stalo Estónsko digitálnou veľmocou. Dávnejší príklad je Meiji Restoration v Japonsku.
Základ je uvedomiť si, že je vlastenecké priznať si, že sme pozadu a niečo pre to urobiť. Otočiť krajinu je ale násobne ťažšie ako otočiť korporátny kolos ako Microsoft.
Tatranský tiger 2.0 sa nekonal
Poslednú dekádu boli rôzne nápady na Tigra 2.0 a stratégie ako sa preklopiť do post-industriálnej doby a budovať tak znalostnú či vedomostnú ekonomiku. Tu sme ale podľa mňa vychádzali z nesprávnych premís. Kvalitné školy netvoria bohatstvo krajiny. Podobne ako univerzity neučia vtáky lietať. Tá kauzalita je opačná. Bohatstvo krajiny tvorí nadstavbu kvalitných škôl. To čo brzdí naše školstvo je neriešenie generačnej chudoby a napríklad to, že prístup vylúčených komunít k pitnej vode sa podľa SDG indexu posledné roky *zhoršuje*.
Nemci majú silné učňovské školstvo. Aj Rakúšania. Švajčiarski učni si robia prax aj v privátnych bankách. Veľká časť ľudí v týchto krajinách býva v nájomných bytoch. My staviame 300 nájomných bytov ročne. Volá sa to trans-kontextuálne učenie sa. Zažili sme to počas pandémie – zdravie súvisí so školstvom, bývaním, ekonomikou, duševným zdravým a spoločenskými sieťami. Ide o komplexnú kauzalitu a siete.
Prax je niečo iné ako diplom. Ten je nielen u nás o prestíži a o splnení podmienok na tabuľkový plat. A nielen u nás. Viď nedávne škandály na elitných školách v USA, kde podvodmi umiesťovali svoje deti miestni boháči a celebrity. Hlavne drahé univerzity po korone čaká tvrdé vytriezvenie. Švédske univerzity si budujú kampusy a retreat centrá na vidieku a ich profesori odchádzajú zo škôl čisto na youtube.
Tatranský tiger 3.0 potrebuje vidieť za roh. Musí mať plán do 2030. Spojený s Globálnymi cieľmi a už existujúcou Víziou a stratégiou rozvoja Slovenska do roku 2030 . Musí riešiť tie najdôležitejšie, najriešiteľnejšie a najzanedbanejšie problémy. Tých top problémov je len zopár, podobne ako veľkých zemetrasení. Menších problémov sú tisíce. Potrebuje kritické myslenie a kritické cítenie. Mať cit pre komplexitu.
Vidím tu tri hlavné ciele
Prvý je ostať zelenou zónou počas pandémie a po pandémii a prilákať tak zahraničné investície a talenty. S riešeniami ako smart karanténa, telemedicína a špičková hygiena, zelené a bezpečné budovy (odporúčam vygoogliť „Hong Kong Amoy Gardens SARS“) a nájomné bývanie, podpora zdravej životosprávy a vzťahov, športu a pobytu na čerstvom vzduchu. Znižovanie stresu a civilizačných chorôb. Duševné zdravie a blahobyt ako priorita. To všetko nám pomôže stať sa aj modrou zónou, kde sa dobre starne a ľudia sa dožívajú dlhého veku.
Druhý cieľ je stať sa demokratickou krypto alternatívou k autoritárskej AI Číne. Niečo ako Estónsko 3.0 na blockchaine (viď riešenia ako everest.org). Na to potrebujeme rozprúdiť tzv. patient venture capital - equity investície do sektorov ako krypto, bio, robo, astro, agro a digitálna fabrikácia vo všeobecnosti. Podporené niečím ako možnosť sabaticalu či opakujúceho sa pár mesačného štipendia na celoživotné vzdelávanie. Pre všetkých, nie len pre vedcov a elity. Pre prevádzkara, ktorý chce zmeniť svoju reštiku po korone na „cloud kitchen“ plus rozvoz. Podporené masívnou debyrokratizáciou, kedy si nebudeme hádzať polená pod nohy a dávať si vlastné nezmyselné obmedzenia, ktoré majú za následok, že teraz čerpáme 12x menej na kurzarbeit akoby sme mohli.
[Pozdravujem banky – tie garantované úvery sú už rozbehnuté? Tie čo mali byť ideálne už v marci a sú schválené v 24x nižšom objeme ako majú Nemci? Hej, tie myslím.]
Tretí cieľ je spojený s odkazom #All4Jan. Slovensko by malo mať podobnú ambíciu ako mal Island po ich krachu a mini revolúcii v 2011. Island sa vtedy chcel stať útočiskom pre investigatívnych novinárov. Vtedy sme sa im smiali, že „internety píšu ústavu“. Doba sa okolo nás mení a ľudia sa polarizujú a veľkú zásluhu na tom má narušená informačná ekológia. Práve odkaz #All4Jan môže zachrániť prestíž slovenskej žurnalistiky vo svete, kde tradičné médiá rapídne strácajú dych s dobou a spojenie s realitou. Alternatívou, alebo lepšie doplnkom, k tradičným médiám a „korporátnym“ novinárom sú občianski novinári (blogeri a youtuberi).
Logika je podobná tomu čo riešia Nemci s profesionálnou armádou, ktorá je ľahším terčom pre (pravicových) extrémistov, ako keby mali rôznorodejšiu občiansku armádu. Facebook funguje na polarizácii a vytváraní AI-siekt, a preto potrebujeme iné sociálne siete, kľudne aj tradičné mailing listy, kde budú komunity občianskych novinárov spolu objavovať pravdu a fakty a navzájom sa učiť cez antagonistickú spoluprácu rôznorodých ľudí.
Tatranský tiger 3.0 by mal mať ambíciu dostať sa do prvej desiatky krajín v čo najviac pozitívnych rebríčkoch. Teda Doing Business, SDG Index, Social Progress Index, Good Country Index, atď. Zároveň by mal mať ambíciu byť niečím jedinečnou krajinou, niečo ako digitálna demokracia a krypto veľmoc, ktorá preskočí Estónsko. Zároveň by sme mali čerpať z odkazu Jána a Martiny a stať sa útočiskom a top destináciou pre investigatívnu a občiansku žurnalistiku.
Ako to dosiahnuť?
Tak, že naplno objímeme komplexitu. Mať ambíciu stať sa výrobcom batérií či elektromobilov nestačí. Lebo tu sa bavíme o produktoch, ktoré sa onedlho stanú komoditami. Ide o cirkulárny proces, kde na začiatku je niečo úžasné a nepoznané ako prvý iPhone či Tesla a predtým niečo vyrobené na kolene. Potom nasleduje cesta škálovania a štandardizácie na konci ktorej sú zabehané produkty, ktoré sa stanú komoditami. Na budúci rok ide vyrábať elektromobily aj Dacia.
Ten proces začína kreatívnym chaosom kde treba len konať, po ňom nasleduje komplexný systém, kde treba rapídne testovať protichodné hypotézy v praxi a škálovať úspešné riešenia. Nasledujú komplikované systémy a ich architekti, ktorí štandardizujú zabehané produkty a končí sa to pri komoditách. Dnes sú smartfóny komoditou. Elektromobily sú zabehnutým produktom a o päť rokov budú komoditou. Naopak krypto ekonomika je stále zväčša v štádiu „custom-built“, niečoho čo nevieme úplne uchopiť a škálovať. Podobne drone-taxíky. Podobne biotechnológie založené na CRISPR-cas9. Podobne roboty ako od Boston Dynamics. Podobne vertikálne farmy, či medicínske využitie psychadelík, biohacking na zlepšenie blahobytu, či mäso na báze rastlín a bunkové poľnohospodárstvo. Pointa je, že možno je veľa takýchto sektorov, ktoré ešte čakajú na objavenie a mohli by vzniknúť na Slovensku.
Objímuť komplexitu znamená objaviť radikálne odlišnú teóriu zmeny. Tá je založená na mikro-naratívoch a metadátach. Príkladom nástroja na mapovanie klastrov mikro-naratívov a získavanie slabých signálov je Sensemaker, softvér od Cognitive Edge, firmy, ktorú založil top odborník na antropo-komplexitu, Dave Snowden. Táto nová teória zmeny nemá pevne dané ciele a kroky, ale sa pýta ako dosiahnuť viac pozitívnych mikro-príbehov ako tieto, a menej negatívnych mikro-príbehov ako tieto?
Podobným prístupom na báze komplexity je rapídne prototypovanie od Toma Chiho, ktorý investoval aj do startupov, čo majú ambíciu vysadiť miliardy stromov s pomocou dronov a AI. Tom Chi má zaujímavý postreh, že výskum je opakom vývoja. Vo fáze výskumu testujeme veľa protichodných hypotéz a zaujíma nás tempo učenia sa. Napríklad koľko prototypov vieme vyrobiť a otestovať za tri mesiace. Naopak vývoj je už viac o výrobe štandardizovaných produktov, ktoré sú čoraz lacnejšie, užitočnejšie a bezpečnejšie.
Prakticky to znamená, že rovnako ako potrebujeme občianskych novinárov na zlepšenie informačnej ekológie, tak potrebujeme aj občianskych výskumníkov, ktorí rapídne prototypujú úplne nové produkty, služby a sektory. Napríklad tým, že ponúkneme hocikomu pár mesačný sabatical či základné štipendium na celoživotné vzdelávanie. Môžeme to nazvať Občianska škola života. Možno za škandinávskymi úspechmi stojí niečo podobné vďaka ich systému folk "vysokých" škôl. Teraz potrebujeme niečo ako digitálne kláštory či decelerátory na vidieku, kde majú ľudia čas a možnosť vypnúť a ponoriť sa do hlbokého štúdia histórie a filozofie, a zároveň vytvárať budúcnosť odolnú voči existenčným rizikám a inkubovať nové startupy.
Abstraktne to znamená spojiť sa ako slovenská spoločnosť a výrazne zrýchliť naše OODA Loops v tvári tvár dnešnej pandémii a podobným rizikám, ktoré sa budú len zosilovať. OODA je termín z vojenskej stratégie a znamená zrýchliť cyklus Observe, Orient, Decide, Act. Ide o to zrýchliť cyklus od vynájdenia niečoho ako mäso z labáku (bunkové poľnohospodárstvo) a jeho komercionalizácie až po komodifikáciu. A potom stavať na tom, že ste ovládli jeden segment, a ponoriť sa opäť do chaosu nepoznaného a vynoriť sa v komplexite a zopakovať si toto kolečko čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie.
Tatranský tiger 3.0 by mal vznikať odspodu, cez mikronaratívy občanov, cez dynamické vytváranie demokratického konsenzu a disentu, a rapídne testovanie nepoznaných a úžasných nápadov. No zároveň potrebuje mať zastrešujúcu dlhodobú víziu do roku 2030, kde vidíme jasne Slovensko ako demokratickú digitálnu veľmoc a jednu z top desať destinácií na svete na život, prácu, podnikanie a vytváranie zmysluplných komunít a šťastných širokých rodín a rozmanitých subkultúr.
