Dlhé vlasy plamenné, sníva noci bezsenné. V jamkách modré guľáče, žmurknú len keď zaplače. Dlhšie vlasy nieto, názory sú detto. Pery parabolu rysujú, kde sa oni milujú, belšie zuby nebudú. Srdce stíha jediná, svetlo v tme nie iná. Prsia sťa vankúše, srdce skrýva u duše. Sila je výstižná, nehu si vypýta. Niet väčších opakov, ako týchto pokladov.
Život nie je ako reality show, kde vám diváci posielajú hlasy aby vás posunuli ďalej k úspechu, ďalej k vytúženému víťazstvu. V realite sa pomalými krôčikmi k vysnívanému šťastiu musíme prebojovať sami, avšak nie vždy je to úplne jednoduché. Najmä keď sú pred nami dôležité okamihy rozhodovania.
Pri cige v práci, sme pozorovali ako sa šialenci premávajú vzduchom, zavesení na krídlach paraglajdu. V tom Miro zahlásil: „Dnes je dobré počasie, dobrý vietor, mohol by som zbehnúť polietať aj ja." Otvoril som oči do široka a pozeral na neho s veľkým prekvapením a nemým úžasom. „Ty máš padák ? vieš lietať ? si robíš srandu ?"
Taliansky mysliteľ a básnik Arturo Graf raz napísal: ak chceš počuj spev svojej duše, obklop sa mlčaním. Určite každý z vás, ktorý čítate tento článok, aspoň raz v živote túžil alebo túži po chvíľke pokoja, chvíľke ticha, nech to je z akéhokoľvek dôvodu zastaviť sa na pár okamžikov a uvažovať nad svojimi myšlienkami. Dokonca veľa ľudí ticho vyhľadáva vo svojich koníčkoch, či vo svojom povolaní, tak ako aj ja. Pokúsim sa objasniť svoje hoby, pri ktorom trávim čas v tichosti, v kľude a hlavne v pokoji. Je ním rybačka.
