Rozdiel bol v tom, že britský panovník chápal svoje právo zablokovať rozhodnutie väčšiny, ako ultima virrum. Napr. ako právo, ktoré použije až vtedy ak, by parlament smeroval k potlačeniu systému britskej demokracie a totalite. Poľskí šlachtici chápali svoje právo, ako vlastnú absolútnu moc. V tomto prípade vlastná sloboda znamenala diktát väčšine. Diktát väčšine je podľa mňa možný len vtedy, ak by väčšina chcela porušiť základné práva menšiny. Európska únie si získala moju dôveru tým, že ak tu bol veľký odpor voči harmonizácii daní, tak túto otázku nepretlačila nasilu. Sulík však pretlačil svoje rozhodnutie napriek dohode všetkých členských štátov. Aj jednotlivec môže diktovať väčšine a to vtedy, ak svoje ultima virrum použije, keď nesúhlasí, nie vtedy, ak sú ohrozené jeho najzákladnejšie práva. Britský panovník má toto právo, lebo má dôveru, že ho využije len v krajinom prípade a nie na presadenie menšinového názoru proti vôčšine. Nebol by britský panovník extrémista, ak by rozpustil parlament, ak by nevyhrala strana, ktorú považuje za najlepšiu ? Podobne sa Sulík zachoval už raz, keď na neschválenie osobitného úradu pre sexuálne menšiny reagoval zabrzdením rezolúcie o porušovaní základných práv kresťanov v moslimských krajinách.
P.S. Problémom eurovalu je, že jeho zabrzdenie potrestá aj živnostníka, ktorý bude potrebovať kapitál z nemeckej, či francúzskej banky, kým pri rekapitalizácii bánk odkúpením akcií, strácajú súkromné vlastníctvo v bankách len tí, čo ich viedli zle.
