Som manžel, otec, veriaci, pyšný, nedochvílny...aký vlastne som ? Uvidíme. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Ide o veľmi vážnu tému, a preto sa pri nej nemožno vyhnúť emóciám. Napriek tomu je dôležité, aby niektoré pojmy boli jasné vopred a nevznikali kvôli nim vzájomné urážky a nevraživosť. Môžem hovoriť len z pohľadu mojej kvalifikácie a obmedyenia, že každý vie len niečo a nie všetko.
Tieto dve vlastnosti "zdobili" hneď od začiatku mečiarovskú éru. Európska únia, Spojené štáty, naši susedia, disidenti hovorili, že je to cesta do skazy, ale oni boli klamári. Ako ? Bol obeťou všetkých týchto. Prvým "uzurpátorom" pána Mečiara bol Havel. Kto pozná Havla musí sa čudovať, že on bol vložený do role diktátora.
Toto bolo jedno z hesiel koalície HZDS - Mečiar, SNS - Slota, ZRS - Ľupták. Bol to sen o vlastnej ekonomike o vlastnej kapitálotvornej vrstve. Sen o tom, že druhých nepotrebujeme. Istým spôsobom, keď to zaberalo na voličov, to bolo aj myšlienkou Ficových - Smer bilbordov o holých zadkoch. Keď to zaberalo na voličov. Ach jaj dúfal som, že už nikdy nebudeme ekonomiku vnímať tak úzkoprso. Ale dúfal som aj, že už nikdy nebude potrebný kompromis s vlastným svedomím. Zdá sa, že Gréci nás do tejto situácie dostali opäť. Kompromis so svedomím nikdy nevedie k dobrému výsledku.
Z histórie Európy poznáme prinajmenšom dva prípady, kedy jeden subjekt mohol zabrzdiť rozhodnutie väčšiny. Jeden z nich funguje dodnes a druhý viedol k zániku veľkého štátu. Prvým prípadom je Veľká Británia, kde britský panovnik má právo rozspustiť parlament. Britský panovník tento prerogatív nikdy nevyužil, lebo vždy rešpektoval rozhodnutie väčšiny v parlamentných voľbách. Druhým prípadom bol poľský sejm, ktorý niekoľko storočí neprijal spoločné rozhodnutie, pretože vždy, ked niektorý šlachtic nesúhlasil, využil právo veta.
Nechcem jatriť nikoho rany, preto nechcem písať o úzkom kontexte prípadu, ktorý môžu posúdiť len tí, čo o ňom vedia veľa. Ja som o ňom počul prvýkrát. Niečím však prípad reflektuje slovenskú realitu. Ľudia z bývalého režimu majú prinajmenšom moc, aby sa zatvárali dvere novinárom, ktorí sa hrabú v pochybeniach bývalého režimu. Nemáme úctu voči utrpeniu krivo obvinených, i keď vieme, ako nás krivé obvinenie bolelo.
Tento článok píšem, pretože sám tomu verím. Verím, že tak ako sú kňazi pozvaní byť ako Kristus vo farnosti, tak sú muži pozvaní byť Kristom v domácej Cirkvi - rodine. Ak chceme správne pochopiť funkcie v Cirkvi všeobecnej ako i domácej je potrebné sa obrátiť na kristus. On sám je cesta, pravda a život a preto by každé rozjímanie malo začínať pri ňom. Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: "Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých."/Evanjelium podľa Marka 9,35/. Mariánska škola nás vedie zachovávať jeho slová v srdci a uvažovať o nich. /Evanjelium podľa Lukáša, 2,19/. Je to škola dôvery.
Častým argumentom pre nízke mzdy na Slovensku sú nízka produktivita práce, efektívnosť, ... Dovolím si nesúhlasiť. Hneď na začiatku sa však chcem vyhnúť paušalizovaniu. Netvrdím, že všetky odvetvia si rovnako zasluhujú vyššie mzdy, keďže sa rovnako nepodieľajú na tvorbe HDP - produktívnejšie odvetvia sú spravidla lepšie platené. Produktivita je totiž daná aj schopnosťami toho ktorého zamestnávateľa - prácu Slováka - predať.
Mnohým argumentom v prospech dekriminalizácie rozumiem. Ak stigmatizujeme človeka, tak ešte zhoršíme jeho situáciu. Ak ho pošleme do basy vytvárame stigmu na celý život. Doslova ma však prekvapili argumenty poslanca NR SR za SAS pána Poliačika. Tie totiž reprezentujú všetky moje obavy. "Už 50 alebo 60 rokov sa vedie proti drogám vojna. Napriek tomu, že sa na ňu dávajú milióny dolárov, počet užívateľov stúpa. Doterajšie nastavenie teda nie je správne, doterajší pohľad na výrobu, predaj a užívanie drog nie je aktuálny, musíme zmeniť celý prístup," vyhlásil poslanec za SAS Martin Poliačik. Jedna vec je totiž dekriminalizácia a druhá "zmeniť prístup k drogám." Porozumenie a zmena vzťahu k hodnotám. V ďalšej vete pomenúva, čo je podľa neho jednou z príčin užívania drog.
Pri dnešnej motlitbe krížovej cesty som sa pozastavil pri Ježišovej reakcii na plač žien, ktoré ho sprevádzali. Lk, 23, 27-28: Šiel za ním veľký zástup ľudu a žien , ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dzéry jeruzalemské, neplačte nadomnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi." Predovšetkým Ježiš vždy hovorí pravdu. Podstupuje krížovú cestu za ženy aj ich deti, nie za seba. To neznesie žiadny komentár. Čo som si však /aspoň ja/ doteraz nevšimol je rada, ktorú Ježiš dáva v druhej časti vety "plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi". Čo môže človek dať Bohu ?
Musím priznať, že tento článok som čítal s dešpektom a predsudkami. Volal sa: Sex je náš a bol o porne pre ženy. V rámci kritiky "mužského porna" však z úst švédskej feministky Eriky Lust zazneli zaujímavé a istým spôsobom tvrdé slová na adresu seriálu: Sex v meste. Časopis Emma, august 2010, s.64, Erika Lust: Som chorá z tých ľahkých
K napísaniu tohto článku, najmä pre povzbudenie veriacich, ma inšpirovali myšlienky o popieraní Božej milosti v našom živote a čo v našom živote urobila. Konkrétne o strachu, že byť si vedomý, čo vykonala Božia milosť s nami je prejavom pýchy, či dokonca bohorovnosti. Nadradenosti voči neveriacim. Spomenul som si na príbeh sv. Terézie z Lisieux, ktorá bola krátko pred zasvätením sa Bohu prežila pokušenie, že jej povolanie je len prejavom vlastnej vôle. Toto pokušenie ju mohlo odradiť od povolania, ktoré ju priviedlo až do povesti svätosti. Každý z nás môže mať pocit, že Božia milosť je len prejavom pýchy., aby sme sa hambili za Božiu milosť, či dokonca popreli jej pôsobenie v našom živote, či úplne popreli jej existenciu a zabudli.
Toto vyrovnanie je pre mňa ako katolíka najťažšie. Niekoľko udalostí nás núti sa so Slovenským štátom vyrovnávať. Sú to slová arcibiskupa Sokola, ktorý hovoril v TA 3 o blahobyte za Slovenského štátu a zároveň odsúdil porušovanie ľudských práv vo vzťahu k Židom. A sú to aj slová biskupa Wiliamsona, ktorý povedal, že v koncentračných táboroch zahynulo niekoľkonásobne menej obetí. V oboch prípadoch nešlo o priame schvaľovanie fašizmu. Hovoriť pri Slovenskom štáte o ekonomických otázkach po tom čo sa v Slovenskom štáte stalo je ako upozorňovať človeka, ktorému zhorel dom na to, že sa zachránil jedálenský stôl. Neznamená to, že mu želáme zhoretie domu, ale hovoriť o tom, čo bolo dobré je prinajmenšom necitlivé.
"...manželstvo...uskutočňuje zmluvu zrodenú z lásky..." / Teológia tela, Ján Pavol II, nakladateľstvo PAULÍNKY, tretie, rozšírené, vydanie, 2006, s. 179 /. Každá úvaha je determinovaná určitými predsudkami. Moje sú dané tým, že som katolík, manžel, muž a laik. To všetko presahuje Božia láska a prozreteľnosť.
Aký je rozdiel medzi "tradičný mužom" a "tradičným mužom" ? Často sa stretávam s názorom, že tradičný muž si myslí, že "žena patrí ku sporáku."To by znamenalo, že byť matkou je ponižujúce. To je, ale logický omyl.
Je ešte pravda dôležitá ? Je ešte dôležité, čo povieš ? Alebo je dôležité, kto si ? A čo je pravda ? Nakoniec je na výzve jazdiť autom opatrne niečo zlé ? Ak teda niekto urobí reportáž len preto, že to príslušník nejakej viery, zdá sa mi, akoby nešlo o vec. Nevylučujem, že mnohí chcú, aby išlo aj o toho, kto to povedal. Hovoriť aj o tom v čom s Cirkvou nesúhlasí. Ale, čo to malo spoločné s ohľaduplnou jazdou ?
priniesol si nám radosť. Keď si priložím ucho k tvojmu bytíku cítim, ako sa tam hmýriš. Väčšinou však pokojne spíš. Občas klopeš, nožičkou. Mne sa to hovorí...Ale mamine to ešte budeš musieť vysvetliť. Si dar. A nielen to. Zázrak. A nielen to jeden veľký dar ti dal chlapček z jasieľ.
Evanjelium podľa Jána, 2, 3-5 : "Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka : "Nemajú víno." Ježiš jej odpovedal : "Čo mňa a teba do toho, žena ? Ešte neprišla moja hodina." Prečo matka predchádza spásu ?
Najmenej raz do týždňa vidíme ženu zahalenú v rádovom odeve. Menia sa tváre, oči, orientácia kútikov, ale ten odev je vždy podobný.A ty sa pýtaš, kto sú.
