Pôst, ako cesta pokánia.

Pri dnešnej motlitbe krížovej cesty som sa pozastavil pri Ježišovej reakcii na plač žien, ktoré ho sprevádzali. Lk, 23, 27-28: Šiel za ním veľký zástup ľudu a žien , ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: "Dzéry jeruzalemské, neplačte nadomnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi." Predovšetkým Ježiš vždy hovorí pravdu. Podstupuje krížovú cestu za ženy aj ich deti, nie za seba. To neznesie žiadny komentár. Čo som si však /aspoň ja/ doteraz nevšimol je rada, ktorú Ježiš dáva v druhej časti vety "plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi". Čo môže človek dať Bohu ?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

V týchto slovách sa vynára ako odpoveď kajúcnosť. Akt slobodnej vôle, ktorý nenesie žiadnu pýchu, žiadnu zištnosť, nič, kde by sa človek cítil Bohom, ako ho k tomu pokúša satan od počiatku: "Nie nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo". Predovšetkým Satan, vždy klame. Ženy sa teda dozvedajú pravdu o sebe i o Ježišovi, pravdu, ktorá sa tak ťažko príjma počujem vzápätí znovu v epizóde o kajúcom zločincovi. Zločinec vstupuje do dejín spásy jednoduchou pravdou o sebe i oJežišovi, keď poctivo konštatuje: Lk: 23,40-43:"Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté ? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé". Potom povedal: "Ježišu spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." On mu odpovedá: "Veru hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.". Koľkokrát som zlyhal na tejto "jednoduchej" pravde "Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé."Prečo sa teda postiť ? Robiť obety pre svojho Boha ? Koľko pýchy ! Kajať sa za svoje hriechy sa mi zdá poctivejšie videnie mňa a Ježiša.