Let prebehol v poriadku , Continental Airlines nie je ziadna slava... zacinam sa stracat v casovych pasmach no nakoniec po vsetkych prestupoch, cakaniach a meskaniach som o 23 hodin rano o 6am v Republica Bolivariana de Venezuela na letisku v Caracas. Casovy rozdiel je 6,5 hodiny dole oproti stredoeuropskemu.
Letisko je velke a prve co musim urobit je zamenit peniaze od vekslakov, ina moznost je viac menej vylucena kedze oficialny "chavezov" kurz je 4,3 bolivara za 1 USD a cierny trh dava 8-9 bolivarov za 1 USD. Venezuelcania maju rocny limit 500 USD a to len v pripade ak cestuju von. Takze mam so sebou hrbu dolarov a som v najnebezpecnejsom meste Juznej Ameriky. Cakal som , ze na mna po prilete vybehne 50 vekslakov a nic! je rano 6 hodin vsetci asi este spia, otravuju len taxikari. Ked neprisiel Mohamed k hore musi ist hora k Mohamedovi a oslovim taxikarov ja. Jeden ma pochopi a bezi pre svojho kamarata vekslaka. Ten ma vezme pod eskalator a chce mi dat len 6 bolivarov za USD na to mu s prisnym pohladom poviem, ze 8 alebo nic a pomaly odchadazam , dobehne ma a nakoniec suhlasi, zamenim 200USD a stale som paranoidny, ze to nemohlo prebehnut tak hladko a musel ma nejako odrbat.. Neodrbal!
Objednam si taxik za 20 dolarov do centra, da sa aj busom za 0,5 USD ale to nikto neodporuca podobne ako nelicencovany taxik. Tieto dve moznosti znamenaju takmer isty prepad. Sadnem do velkeho Jeepu s tmavymi sklami, taxikar zamkne vsetky dvere a 45 minut prechadzame cez nespocetne mnozstvo "barrios" do Altamiry. Barrio je miestny nazov pre slum. Altamira je jedna z mala bezpecnych casti Caracasu. Vykladna skrina nieco ako Notting Hill. Jediny vopred vyhliadnuty hotel v Lonely planet je plny tak skusam hned vedla a zadari sa... V Caracase neexistuje lacne ubytovanie tak sa celkom potesim hotelu za 60 USD. Recepcny mi pri plateni nevydal asi 8 dolarov v prepocte tak ho na to upozornim. V Caracas nechcem ostat viac ako 2 noci.
Altamira je v pohode , su tu hotely, rezidencie, velke centra a vsetko je zamrezovane a nad plotmi su este natiahnute elektricke droty s varovanim..
Ludia su vacsinou mili, usmievavi no trosku rezervovani. Venezuela vyhrala 12 krat svetovu sutaz Miss World alebo Miss Universe a krasa tunajsich zien to dosvedcuje, pocas celeho pobytu stretavam vela ludi, ktori sa sem vystahovali v 60tich rokoch ked tu bol "Petrol boom", prislo sem vtedy vela spanielov , nemcov, talianov, francuzov..
Metro je velmi lacne 0,10 centa za listok a klimatizovane takze v ramci moznosti pobeham aj nejake pamiatky.. Nie je tu velmi horuco co ma prijemne prekvapilo.
Narodnym sportom nie je futbal ale baseball, vela hracov hrava aj v lige USA. Pivo sa pije z 2 dl sklenenych flias a je ladove takze sa da zjednodusene povedat, ze Venezuela je krajinou krasnych zien, baseballu a ladoveho piva.. Venezuela vyraba jeden z najkvalitnejsich rumov sveta, ale aj tak najviac piju whisky, inak rum sa tu vola RON. Huga ludia moc nemusia a neradi o nom rozpravaju ako keby sa trochu za neho hanbili..
Jedlo a hygiena su v pohode vsade su bistra na francuzsky styl.. Po 2 dnoch odchadzam rano na autobusovu stanicu La Bandera do hor. Je nedela rano a moj bus ide o 6 hodin...aspon ze stanica je velka s mnozstvom dobreho jedla. Nad stanicou je barrio..
