Študentské časy

Od pondelka do utorka sme ako študenti na internáte hodovali. Jedlo, ktoré doniesli "študáci" z domu. Študenti, ktorí chodili každý týždeň domov tak mali neľahkú úlohu, myslieť na internátnych spolubývajúcich a doma "vybrakovať" špajzu s chladničkou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok (zdroj: Web)

Vyčkávali sme spolubývajúce s domácou stravou, "vyžrali" sme všetko. Ako sa hovorí jeden deň hojno a druhý hov.o. V tom najhoršom prípade hody končili už v nedeľu večer, v najlepšom sa hodovalo do utorka.

V stredu bolo "vyžraté" totálne všetko. Na rad prišla študentská vývarovňa. Dookola /v jednom vkuse/ tu varili vyprážaný syr a "fest" prevarené zemiaky. Hádajte, čo som si minule v Eurovei dala na obed. Vyprážaný syr. Hmm, čo sa za mladi naučíš... Skúšala som to s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom, taký "zdravší" spôsob. Vôbec to nie je ono. K syru jednoznačne patria hranolky. Táto kombinácia to je "nebíčko v papuľke", kľudne namietajte.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz večer nám doma mamka robila hranolky. V tom novom fritovacom hrnci z Viedne. Odtiaľ som mala aj kalkulačku Sharp, s ktorou som sa tento týždeň musela rozlúčiť, neuveriteľné, prežila stredoškolské i vysokoškolské časy. Mamin "friťák" funguje dodnes. Tie hranolky som frajersky vystrčila do okna, že ochladiť. Bola zima, bývali sme na ôsmom poschodí. Tanier sa záhadne naklonil, hranolky sa vysypali, všetky. Za takúto večeru by ma veru aj Dr. Bukovský pochválil.

Vo štvrtok sa na študetskom internáte diali veci. Dostať sa do kuchynky, ktorá bola jediná na celom poschodí bolo v čase večere nemožné. Z domu sme nosili dvojplatničky, televízor, aj chladničku. Mali sme špirálu, s ktorou sme si ohrievali vodu. Špirála mala strašne krátku šnúru, trónila v pohári s vodou dovtedy, kým voda poriadne nezačala bublinkovať. Žiadny spínač, žiadne automatické vypnutie po zohriatí vody, čisto manuálna špirála na ohrev vody v pohári. A tie granulované "kvalitné" čaje, čo sme si dávali. Všetky spotrebiče sa na internát cez vrátnicu zásadne pašovali.

Skryť Vypnúť reklamu

Na dvojplatničke sme varili samé "divné" veci. Pes by to nejedol, študent áno. Sáčková polievka paradajková, sáčková polievka rezancová, sáčková polievka gulášová. Špagety s kečupom, špagety s akoukoľvek konzervou, špagety s vajíčkom. Ak neboli špagety dobré boli akékoľvek cestoviny s kečupom, akékoľvek cestoviny s konzervou, alebo akékoľvek cestoviny s vajíčkom. Hrncov na varenie veľa nebolo, úspech mali iba jednoduché, jednohrncové jedlá. Dobrý bol aj suchý chlieb v závere týždňa, v piatok.

Cez víkend som "stvárala" svoje prvé pokusy - šošovicová polievka, bryndzové halušky, palacinky. Varechu, ktorou som miešala cesto mám v kuchyni dodnes, patrí k mojim najobľúbenejším.

Skryť Vypnúť reklamu

Vrecká prázdne, peniaze neboli. Jesť nebolo čo. Internátna izba úbohá. Sprcha otrasná. WC každú chvíľu upchaté. Výťah vždy nefunkčný. Fungovalo na tom internáte vôbec niečo? Áno. Chodbovice. Spolubývajúci svietili na izbách zakaždým až do rána. Na izbe chrápajúca spolubývajúca. Nočné brigády a zívanie na prednáškach. Boli to tie najkrajšie časy. Časy študentské.

Petra Jamrichová

Petra Jamrichová

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáMesto pod UrpínomO životeCestopisyPolitika

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu