Sedí v starom húpajúcom sa kresle a rozmýšľa. Pozerá na tlejúci sa oheň v krbe a spomína. Fotografie nad krbom v ráme, ktorý dostala do daru. Sadá na ne prach. Na spomienky.
Čo mohla urobiť inak alebo, čo mohla urobiť a neurobila vôbec? Rekapituluje. Správanie ľudí si nevie vysvetliť. Hľadá chybu, asi tam kde nie je. Nebola dokonalá, ale ani oni. Možno urobila viac chýb, možno potrebovala viac padnúť, možno ublížila viac, bola menej... stále je človek, ktorý nepoznal, hľadal, pochybil a ublížil. Mala pocit sebadeštrukcie, mala rôzne pocity, o ktoré sa nemala s kým podeliť a možno chcela práve s nimi. Nemali čas, boli zaneprázdnení, alebo ho nechceli mať. Má pocity a vníma odozvy a reakcie, ktoré sú možno nevedomé, ale ubližujú. Tak rada by vrátila čas? Nie, aj napriek zlyhaniam fyzickým i duševným. Nie, lebo práve toto z nej urobil čas. To, čím je teraz. Je taká viac... vnímavá, empatická, opatrná. No stále nie dokonalá, pre nich... Ani oni nie sú a nikdy nebudú. Súdia ju, nevedome. Nie verbálne, ale ignoráciou.
Upila si z pohára vína hľadiac pri tom na ich spoločnú fotku. Vyzerajú tam šťastne, smejúc sa , sloboda v hlave a vietor vo vlasoch. Keď to všetko ako by zmizlo, rozbilo sa. Je to fuč. Tá fotka so spomienkami už ako keby nebola, nič neznamená. Priložila si ju k srdci a slza, ktorá teraz steká po jej tvári, je za ten čas a nie je zbytočná. Ten čas, ktorý trávili spolu, ten na ktorý asi chcú zabudnúť, na ňu. Smútok ju zalieva dosť často, za toto, čo by chcela vrátiť, často sa pozerá na ich fotky. Spomínajúc na čas, keď sa potrebovali, každý deň vedeli o sebe. Nechce všetko, stačí jej niečo málo, aby si aspoň spomenuli. Len jednoduchou otázkou. Len akýmkoľvek spôsobom.
Otvorili nový príbeh, novú knihu - veľmi málo by chcela byť jej súčasťou. Život plynie, prináša stále nové a nových.... No prečo zabúdať na tú starú? A čo keď je zapadnutá prachom? Čo keď nie je práve aktuálna? No príbehy v nej sú emotívne, úprimné, pokrvné a nezabudnuteľné. Nikto si ju teraz nevšíma, je odhodená v starej ošarpanej krabici, úplne posledná, bezvýznamná, zabudnutá. Pomaly stráca majiteľa.
Často vnútorne plače. Nad nimi. Nad ňou. Nad ich príbehom a knihou. No ona ani len netuší...
