Nina Jamrichová
Dokedy
Prosím urob to pre mňa, aspoň prízrak, že to má celé význam. Kedy spoločnosť bude dosť sýta?
Prosím urob to pre mňa, aspoň prízrak, že to má celé význam. Kedy spoločnosť bude dosť sýta?
Hľadal viac ako len krátky okamih rozkoše. Túžil zotrvať, cítiť opäť, ale obavy z minulého sklamania boli intenzívne. Prejsť akousi transformáciou duše, pustiť to, zabudnúť,...čokoľvek skúšal skončilo neúspechom.
Začalo to ideálne. Ich vzťah bol harmonický a plnohodnotný. Trávili spolu každú voľnú chvíľu. Spoločné zážitky, vzájomné spoznávanie...To najpodstatnejšie bola dôvera. Smiali sa nahlas, všade a spolu.
Tak mu to nejako osud, alebo ktokoľvek, priniesol. Veľmi sa nezamýšľa, je to dehonestujúce, prečo, ako by to bolo inak. To číslo si presne nepamätá, slečny elegantné, promiskuitné, vážené, vzdelané, naivné.
Tak ako prišla daná situácia a s ňou okolnosti, občas ťa život zloží na kolená a zláme ti v tele kosti. Hľadáš dokonalosť, ktorá v tvojom ponímaní vlastne vôbec neexistuje a predsa ju máš pred sebou.
Často krát mi spontánne napadne iba jedno slovo a hneď viem, že to je téma na písanie. No nikdy neviem kedy, možno o týždeň, o mesiac, o rok...konkrétne na túto som chcela písať už dávno, ale stále tam chýbal ten impulz.
Teraz je tá myšlienka aktuálna, ten pohon vpred. Motor, alebo čokoľvek čo Ti hovorí, že chceš viac, zmenu. Chceš byť aktívny hráč a nie len pasívny poslucháč. Tá chvíľa nie je zbytočná ako žiadna.
Ešte v dávnych časoch slúžili výhradne na stráž a lovenie zveri. Od tej doby majú rôzne využitie, či už ako záchranári, v kriminálnej oblasti atď... Zaslúžia si veľkú úctu a rešpekt. No aká je občas realita?
Mala sen. Výnimočne si tento pamätá, vlastne väčšinou ani o ničom nesníva a ak náhodou, tak to nie je hodné aby si to pamätala.
Nie sme vždy dokonalí, podliehame nerestiam a potom spätne všetko ľutujeme. Nieje na to nič zlé, ak si z toho vezmeme, to čo je podstatné.
Je ľahké nám rozumieť, stačí len vnímať a nie len počúvať. Rozprávať a nie len myslieť si. Pýtať sa a nie len domnievať sa.