Už ako deti vyrastáme pod negatívnymi vplyvmi pôsobiacich z medií a tlače. Propagovanie násilia, ako súčasť každodenného života. Bezstarostný život dieťaťa sprevádzaný lezením po stromoch a hraním sa v parku, je nahradený počítačovou technológiou a inými príslušenstvami.
Prejde pár rokov, rodičom unikne vývoj vlastných detí a nám detstvo. V období puberty urýchľujeme čas predčasným dospievaním a v starobe s nevyrovnanosťou tajíme svoj vek. Krása žien je ukrytá pod vrstvami make up - u a všetko, čo nieje naturálne, nieje " IN ".
Skutočné talenty sú vymenené za kópie zo second handu. Strácame priority, so základnou potrebou obyčajného života, bez ambcií. Antihumánne medziľudské vzťahy. Scenérie prírody sú zničené vplyvom moci a chamtivosti. Snívanie je pasé, myseľ ovláda čas, čas berie práca. Alebo sa narodíme s povolaním, tak prostým ako " syn, dcéra " najčastejšie sprevadzaný doménou vlastenectva. Sme tak nezavislí od závislostí, potreba nutnosti hľadať odpovede v nerestiach. Naše zastúpenie v inštitúciach často zlyháva z dôvodu sofistikovaného plánu zvýšiť si konto. Generácia stráca morálne zásady. Rozvoj osobnosti? Stačia nám infantilné názory v jednoduchosti. Vlastné chyby ospravedlňujeme osudom a sebaľútosťou. Bezbrannosť je našim tieňom. Periférny pohľad a nedôvera na vernosť vzťahov. Pocit deficitu iba pri strate človeka. Život pretečie medzi prstami, nastáva prehodnocovanie minulosti. Zážitky čerpáme už iba z fotiek...
Drogami dnešnej doby sme si ľudia vzájomne...príčina? Zlyhanie ľudského faktora.
Jeden život, jedna šanca. Dajme viac času sebe a svojim blízkym, viac lásky , súcitu, empatie, prežitku, viery, úsmevu, radosti....šancí
