Mala asi 12. Hebké blond vlasy a na perách úsmev. Práve jej otec pripravoval kakao, zatiaľ čo mama trhala na záhrade bylinky, z ktorých uvarila čerstvý čaj. Dostala od rodičov pusu na dobrú noc a zaspala. Ráno ju zobudila vôňa maminho koláča, ktorá sa vniesla do všetkých izieb v dome. Bývali mimo mesta, takže spánok tu bol pokojný, bez ruchu mestskej dopravy a podnapitých hlučných teenagerov. Vôňa koláča a čerstvého vánku, tú milovala. Na rozdiel od organických výparov. Denne vždy absolvovala prechádzku so psom ku susedom. Keďže to boli chovatelia dobytku, pravidelne od nich dostávali čerstvé mlieko, vajcia a občas aj mäso. Na oplátku zato im chodievala aj s otcom často pomáhať, či už pokosiť trávnik alebo obriadiť dobytok. Nezhody so susedmi nikdy nemali, neboli frustrovaní mestským životom.
Po návrate domov pomohla mame v záhrade, keďže si väčšinu surovín pestovali sami, boli stále príjemne zaneprázdnení. Otec sa práve vracal domov z práce. V rukách držal kyticu kvetov. Bola pre mamu. Robieval to často a ona mala v tvári vždy výraz, akoby to bolo po prvý krát. Nenosieval jej hodnotné dary, popravde mama po tom nikdy netúžila. Mala síce iba 12, ale ako príklad vnímala čo je láska, keď videla svojich rodičov. Jej priniesol perníkové srdce a veľké objatie. Objatia a dotyky, to boli spôsoby, akými si táto rodina prejavovala lásku. Otec nemal iné ženy, lebo si nikdy nepotreboval dokazovať koľkokrát je chlap a mama taktiež nebola hysterická. Manželstvo mali založené na dôvere.
Mala kamarátku z neďalekého domu, ktorý bol pešo asi 15 minút. Občas u nich prespávala, vtedy si vedeli rozprávať strašidelné príhody dlho do noci. Cez deň sa hrávali na dvore, alebo boli u susedov a pomáhali s dobytkom. Z času na čas prišla domov za tmy, ale nebála sa, nemala dôvod a rodičia taktiež vedeli kde je. Keďže nemali telefón, poštár chodil každý druhý deň. Dorozumievali sa listami. Nepoznali čo je stres a civilizačné choroby. Žili v harmónii. Pre niektorých ľudí to boli čudáci, pretože sa neprispôsobili dobe.
Nevedeli čo je tam vonku a tak to aj zostalo.
Ráno sa prebrala, zobudil ju hluk hádajúceho sa páru a nejakej bitky. Pozrela von z okna, prvé čo uvidela bola továreň na výroba vymytia mozgov a zacítila len smrad zo zlej kanalizácie. Zvoní telefón, zase dal niekto v práci výpoveď a treba to riešiť. Narušené vzťahy s rodinou. Mamon vládne všade. Zapla televízor, že na chvíľu vypne, vidí len reklamy ako schudnúť, na lieky proti depresiám, kto poskytne lepší úrok a ako sa kde odr*ať...na druhom plytké a trápne relácie, ako ktorý " prototyp ženy " bol kedy na liposukcii a kŕmia nám mozgy nepriamou závisťou, na treťom správy o znásilnení, podvodoch, týranom psovi a ako je všetko okolo nás a v nás karcinogénne. Zacítila ten silný pocit prázdnoty. Vymenila by všetko iba za ten pocit.
Chce sa vrátiť do svojho sna.
