Vysloviť ho, aké ľahké,
veď stratí sa v tme.
Jeho význam, hoci je krátke,
niekedy roky v nás tkvie.
Slzy šťastia, možno impulz prvý,
už len večnosť si priať.
Autor často zabudne na okamih daný,
a zrnko smútku možno zasiať.
Prečo zabúdame tak ľahkovážne,
kde stratil sa úsudok?
Tak nezodpovedne s ním narábame,
často sklamaní sme a to je dôsledok.
Príbuzných veľa a stále viac,
každodenná súčasť,
pravidlo menej je niekedy viac,
je často aj moja účasť.
Predbehlo mi rozum nie raz,
sklamalo úsmev mnoho tvárí.
Vopred zabudnutie na dôraz,
po jazve zostávajú rany.
Chcem triezvo vždy pred ním uvažovať,
s ním viac úsmevov na tvárach vyčarovať.
Viem, že vie veľmi ubližovať,
preto aj Teba chcem tomu vyvarovať.
Neplytvať ním, ale s vyslovením, dané činy aj konať,
lebo dôveru, osobnosť a vzťahy vie vypestovať.
