Bol si v mojom živote stále, no ja som Ťa nevnímala, nepotrebovala, vraj si to preskáčem hrdo sama.
Roky plynuli, my sme sa stále hľadali, minuli....pocit, keď vieš, že Ti niečo chýba, tá nedokonalá chvíľa.
Chýba ti precitnutie, plnohodnotný pocit, pocit životnej moci, no vravím si hoci, je Pravda aj tá, ktorú nevidíš, veď možno naozaj iba sníš.
Pocit prázdnoty sa prehlboval, diera do ktorej padáš, keď na zlých miestach Pravdu hľadáš. Myslíš, že si opustený sám, je to tvoj doterajší klam, nikdy nie si.
Začneš vnímať okolie krásy, nachádzať Ho všade, prichádzať na to, kým a s kým skutočne si.
Si rieka, vánok, môj spánok, Si obloha, kvet, Si všetko a všade. Si v hudbe, jej milostných tónoch, Si dokonalý, Si nádej, Si vo všetkých živloch.
Si v tomto pocite dokonalom, Si skutočná LÁSKA, Si bralom aj mojou skalou.
Už Ťa vnímam, cítim, našla som Ťa, cestu k Tebe, ďakujem za pochopenie, načo všetko to trápenie. Pýcha, samoľúbosť, predsudky a všetky okolnosti falošnej spoločnosti zmietli všetky možnosti, bez uvedomenia si, že strácam aj to najvzácnejšie – svoje cnosti.
Pomalými, občas vrtkavými krokmi kráčam Ti vpred, objavujem ako dieťa odznova okolitý svet.
Zostávam s Tebou už navždy, iba Ty si pre mňa smerodajný. Milujem Ťa, aj vtedy, keď kráčam mokrá v daždi, múdrosť, vôľu a odhodlanie prosím daj mi.
Ďakujem, že skutočne milujem.
