Má veľa podôb. Zrychlené dýchanie, búšenie srdca, zvýšený tep. Ten lepší prípad - stav momentálny, chvíľkový. No nie, keď trvá roky... Niekedy len tak nazrie, inokedy prepadne úplne. V horších prípadoch môže vyústiť až do šialenstva alebo agresie. Je to barla o ktorú sa opierame, ako keď si zlomíme nohu, náš " helper ". Radové ospravedlnenia, robia nás tak sentimentálnymi. Následné chyby a zbabelosť z riskovania, z niečoho nového, zbabelosť prekonať svoju zbabelosť.
Samota, tma, zlyhanie, zvieratá, pre niekoho možno sám život...pomenovať sa dá akokoľvek. Fóbia, obava, úzkosť, tieseň, duševný pocit, možno tréma. Po citovej stránke, je to zaľúbenie, sklamanie, zlyhanie osobnosti, výpoveď. Každý si nájde vlastný.
Mám strach - napríklad z pavúkov. Prečo? Lebo mi je to odporné? Lebo ublížia? ( Myslím,že človek dokáže ublížiť viac ako zviera, potom by sme sa mali báť seba vzájomne. ) A možno preto, že ho maju aj ostatní? Je to civilizačná choroba. Nedávno som zistila, že sa ich už takmer nebojím. Prečo? Strach lieči len strach.
Ak sa niečoho bojíme, myslím, že v konečnom dôsledku je to práve ta samá vec, čo nás môže oslobodiť. Mala som v živote veľa strachov, aj mám, ale tie, ktoré som prekonala, boli práve tým istým. Bojíme sa riskovať? Lebo zlyháme? To už je uhoľ pohľadu. Chcem ho sabotovať a nebáť sa, izolovať ho do klietky bez kľúča. Kto nič neurobí, nič nestratí? Povrchnosľ ludskej pospolitosti... Ak stratíme, smútok bude na mieste, no nie zo seba, pretože my sme niečo urobili. Čokoľvek. Riskovali sme. Zbabelí ľudia sú rýchlo stratení a prežijú život v jednoduchosti bez zážitkov. Strach je naučená reakcia človeka, nie vrodená, takže je opäť niečo ako davová psychóza. Vo svojom negatívnom zmysle nás môže strach podceňovať k lepším výkonom, v opačnom prípade viesť k prekonaniu svojej pohodlnosti, samého seba a plnohodnotného žitia.
Je to malichernosť, tak podstatne ovlyvňujúca všetko naokolo. Darom nam je daná slobodná voľba výberu. Prežiť život v strachu a o 50 rokov sa obzrieť ( ževraj s pocitom anonymity ), síce s úsmevom na tvári, ale v smútkom v duši, alebo riskovať, padnúť, prekonať, hľadať, nájsť...a robiť čokoľvek, ale robiť niečo a robiť to aj so strachom, pretože ten pocit zadosťučinenia potom stojí zato.
