...možno stačí minimalizovať spôsoby
...a možno sú veci dané osudovo, ovplyvniť môžme len karmu a duchovné vnímanie okolia. Nech vyskúšame čokoľvek, plány sofistikovane premyslené do detailov, jednoducho je to dané. Záleží už len na našom vnímaní, ako sa k danej situácií, problému postavíme. Môžme hromžiť, plakať, s výsmechom utekať, stlačiť escape...dôležité je vnímat všetko ako výzvu, krok vpred, posun. Bez falošnej predstavy vopred zavrhnutého cieľa. Ak by sa tak aj stalo, opäť je nakopnutie vlastného ega. Osud je niečo čo neovplyvníme, ale ovlyvniť sa dajú vzťahy, väzby a prijatie vlastnej prehry. Myslím, že najlepšie je veci nechať tak, voľný priebeh, čas vyrieši každú situáciu, take it easy...
Samozrejme to neznamená nič nerobiť, úplne sa odbremeniť a spoliehať sa, že sa veci vyriešia " osudovo " , ale pracovať ( aj s myšlienkami ) plynulým spôsobom. Netlačit na situáciu ( čím viac tlačíme na pílu, tým viac ju tupíme :-) , ale zároveň ani nemrhať časom. Jednoducho pracovať nenásilne a keď to nedopadne podľa našich predstáv, tak asi sa máme vybrať inou cestou, ale neprestať skúšať a žiadať od seba a od života viac, čerpať aj zo zlých spomienok...Myslím, že táto teória platí všade, vo vzťahoch, zabudnutiach, nerozhodných dilemách. Nič v živote nieje prehra, je to len uhol pohľadu, či vidíme pohár poloprázdny alebo poloplný.
