Ilúziou si ničí rovnováhu. Opäť nepoučená, opäť tak zbabelá, opäť so strachom...chyba za chybou. Prvotný pocit- nenávidí celý svet, nedokázať ovládať tú myšlienku malichernosti, ctižiadostivosti a chtíču. Bol to len pubertálny prerod? Kde je rozvážne myslenie? Kde je racionálny a sebavedomý nadhľad? Poučovať druhých tak ľahko, poučit seba stále dokola...
Prísť o pocit, čakať na daľší spoj. No myslím, že vlak je momentálne plný. Nezastavuje. It´s too late. Nepripravenosť a nedôslednosť. Nároky ( slová ) z úst tak ľahko znejú, mamon ovláda myseľ. Tá jej plytká jednotvárnosť. Nespokojnosť a prisposôbenie sa, hoci aj neprijemným udalostiam. Nároky na seba? Zabudla a stratila, takmer bez názoru. Stratila seba, tvár, váhu... S precítením si vytrháva klince, vrazené do chrbta. Precítiť to chce, ale sama, pretože jedinný vinník je ona.
Chce sedieť len v kúte, nepočujúc, nehovoriac a nevidiac. Nevšímavosť okolia, tak priehľadná duša. Predpovedateľné reakcie osoby. Zachovať si gro. Po ňom prešiel zmizík už v prvý deň stretnutia. Bolesť, úzkosť a sklamanie je porovnateľné k červom, ktorí zvnútra zožierajú svedomie. Je to nutnosť? Je. Za chyby a ľahkovážnosť. Za zlyhanie seba, za vytvorenie nenávisti u druhých.
Stála na kraji útesu, zamyslená, odetá iba v bielych šatách. Chce sa priblížiť k nevinnosti. Vietor jej vial vo vlasoch a ona si musela vybrať. Prekonať strasti, potrebuje čas a seba. Spoznať a nájsť opäť to, čo stratila cestou tam. Seba. Nezúfa, do svojej zásuvky si založí ďaľšiu šablónu s názvom: " Straty a nálezy " , ale s ponaučením. Usmeje sa a popraje šťastie, tam kde ho pred tým závidela a dáva zbohom.
