Keď už nestačia ani slová ani pohľady,
ani objatie nedá sa vnímať.
Keď stojíš na brehu, výhľad nad oblakmi,
túžiš len slobodne dýchať.
Keď ticho nie je sebe liečiteľom,
so samotou v konflikte.
Keď úsmev je len v predstavení divadelnom,
emócia v jednom pocite.
Keď čas sa už na hodinkách zastavil,
topiac sa ako na obraze Dalího.
Keď vrátený je bez možnej opravy,
k čomu je ľudská márnivosť.
Keď už zelená nechce byť farbou života,
aj stromy sa odvracajú od slnka.
Keď na nič je tá prírody čistota,
nezmysel akože v potoku je hĺbka.
Keď lietadlo zabudlo na pilota,
vzduch nedýcha.
Keď pádom nízkym si zvysoka,
rýchlosť nestíha.
Keď láska zmizla s hodnotou,
milovať je mrazom.
Keď pondelok je sobotou,
ohrievať sa ľadom.
Keď krik znie zrazu potichu,
hudba je bez nôt.
Keď naháňaš súdnu hodinu,
utekajúc bez nôh.
Keď myšlienka končí vždy pri konci,
iný začiatok zmenil by príbeh.
Keď všetko spí, napríklad o polnoci,
stretnúť sa opäť snáď už v krajšom filme.
