Denne sa pýtam, prečo dieťa sa na médiá púta. Uniká detstvo, doba rýchla a plytká, pokora a vďačnosť pod hnojom skrytá.
Hnijú všetky hodnoty, fejkové značky, plastiky a všetky tie srač*y, chemické fabriky.
Imaginárne príbehy, život úbohý, staré sú mladé rárohy a nasadzujú manželom parohy, alebo opačné prípady, kedy muž ženou zametá podlahy.
Potom žijú len v predstavách - duševné poruchy, všetci sa tvária akože sú hluchí, nevidia si ani meter pod nohy. Sedliacky rozum na prídel podľa osnovy, nútia ti topánky, aj keď si beznohý.
Výchova detí podľa prílohy bez predlohy, ako často s nimi robíte domáce úlohy? Bitka za neslušné správanie, nechápeš, že len kopírujú od rodičov príkladné chovanie. Čo dáš ako rodič, výchova je iba tvoje zlyhanie, si priznanie, opustiť izbu plnú zrkadiel.
Potom sa nečuduj, keď ti raz vyrastie, a bude mať zrazu iný cieľ, z dievčaťa je odrazu žena, hľadí tápe, túži, zmätená do stratena. Preto pamätaj, čo ich naučíš, zlé - dobré, sprevádza ich celý život, aby si neostal sám a potom ti bude už zbytočne neskoro clivo.