V rozprávke života stratené tápa svetom,
so svojimi myšlienkami.
Nechať sa unášať len tak vetrom,
so skazenými ilúziami.
Niekde sa zastaviť,
opät len na chvíľu.
Dúfalo v nemožné,
stretnúť malú morskú vílu.
Opak bol pravdou, stretla zlých vlkov,
naivná a hlúpa.
Opitá z rečí a skutkov,
do zakázaného lesa stúpla.
Tancuje s vlkmi, nevidiac plač blízkych,
ide s ich krokmi.
Vzdiaľuje sa z príbehov pekných,
netušiac, že sú jej sokmi.
Časom zisťuje, že do krajiny zlej zablúdila,
odchádza z lesa zakazaného.
Zo zlej rozprávky sa zobudila,
nájsť musí inde, to, čo u vlka nenašla žiadneho.
Ide ďalej do kraja iného, nájsť si príbeh vlastný,
nachádza nepoznané.
Aj keď cieľ nieje celkom jasný,
už vie, že takto je to správne.
Neotvorí nikdy svoje vrátka, zlým vlkom a múram zlým dovtedy žijúcich v nej, je koniec,
neľutuje, ale nechce sa už vrátiť nikdy, ale pokračovať vpred a dúfať len v dobrý koniec.
