Nevedieť ako sa cítiš, vnímaš, prežívaš?
Či dúfaš, snívaš, alebo nevnímaš?
Premýšľaš, skúmaš alebo nevenuješ pozornosť?

Je pre teba darom, žiaľom či malichernosť?
Je v spánku, vánku, snoch aj keď bdieš?
Zostať a počkať, myslíš smieš?
Darmo sa zamýšľa, ty vieš a nepovieš.
Mlčíš, niečo vravíš, veriť či to zahodiť?
Balansuje, váha, ako sa správa, nechce to pokaziť.
Má istotu, nadšenie a presvedčenie.
Však je to tak, násobené rozhorčenie?
Ťaží myseľ, nevedno zmysel, môcť tak utiecť.
Čas je liek a zrkadlo, všetko opadlo, či zostalo?
Nechá plávať, sny, čas, myseľ...
Znela pravda, krivda, následok cesta, či sa to pos**lo?