Sadol na motorku, miluje ten zvuk, pridáva, cesta je nekonečná, je mu jedno kam, ale sám, jednoducho ide, rýchlosť je milenka, všetko sa aspoň na chvíľu vytráca z hlavy, ten vzduch mu prechádza cez myšlienky, nemyslí, ten úsmev na tvári a pocit je nenahraditeľný- vypína.
Nespravodlivosť trestá nesprávnych ľudí, on nato doplatil. Bojuje s tými démonmi každú sekundu. Beží na ihrisko, vybíja svoju zlosť, tu si dobíja energiu. Je to jediné miesto, kde sa cíti sám sebou, presne taký, akého poznajú iba oni. Cíti sa potrebný a užitočný, tu ukazuje, čo je v ňom. Vie, že toho sa nevzdá, pokiaľ môžno, nikdy. Cíti sa silný, vnútorne, nemyslí, ten úsmev na tvári je nenahraditeľný- vypína.
Berie pero a papier, všetky emócie dáva do textu, sklamaná z lásky, opäť sama. Nechcela tak veľa, iba prostý cit. Píše a prevteľuje všetko do pera, dáva to čierne na bielom. V jej hlase je počuť ten prežitok, vnútorne sa chveje, nemyslí, ten úsmev na tvári je nenahraditeľný- vypína.
Vyšplhal až hore, je tam, robí to stý krát, ale ten rešpekt a trochu strach je tam stále. Skáče, letí, kričí so slzami v očiach z adrenalínu. Iba rozprestrie ruky a necháva sa unášať. Cíti sa akoby bol nesmrteľný, nemyslí, ten úsmev na tvári a pocit je nenahraditeľný- vypína
Stále niečo rieši vo svojej hlave. Tak malicherné. Zbytočne si privoláva stavy smútku, preto lebo. Chcela by mať všetko dokonalé. Trpezlivosť je vlastnosť s ktorou bojuje. Staré depresie tak načo? Telom hýbe a na parkete necháva svoju dušu. Akoby ste cez ňu videli. Preciťuje každý beat, ako búšenie srdca, cíti ten rytmus, hrá sa s telom, fantázia myšlienok. Je uvoľnená s hudbou, ktorú ma v žilách, je spätá. Len s ňou sama to myslí vážne, nemyslí, ten úsmev na tvári a pocit je nenahraditeľný- vypína
Tá, na ktorej sa rodí závislosť, bez nej to môžme všetci zabaliť....
p.s.: ...vášeň
