reklama

Filipínsky občasník: 9. Vianoce v lete

Dlho som sa odhodlávala, že napíšem o Vianociach na Filipínach. Čím viac však o tom rozmýšľam, tým viac prichádzam k záveru, že by stačil aj nadpis a trochu fantázie. Jednoducho si predstavíte, že je august a vy večer pri otvorenom okne ozdobujete stromček a balíte darčeky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Filipíny, ako výrazne kresťansky založená krajina, oslavujú Vianoce už od septembra. My sme prišli v októbri a Vianoce už boli v plnom prúde. V obchodoch a rádiách vyhrávali výlučne vianočné pesničky, všetko svetielkovalo, po stromoch povešané dekorácie od výmyslu sveta, hlavne veľké hviezdy nad dverami, ktoré symbolizujú narodenie Ježiša. Keď sa pozriete bližšie na ozdoby zistíte, že všetky sú vyrobené z odpadových materiálov, hlavne z plastov, igelitu, umelých riadov a príborov. Nie sú výnimkou stromčeky ozdobené starými cédečkami, zvončeky z platových fliaš, kvety z rozstrihaných plastových tanierov. Obľúbená farba je žltá, zelená a červená. Napriek použitým materiálom sú tieto dekorácie vkusné a najmä vyjadrujú postoj obyvateľov k životnému prostrediu a samozrejme je to lacnejšie. Inak len na okraj, keď sme prišli, pýtala som sa, či treba separovať odpad a správca Vic povedal, že nemusíme, že to robia smetiari. Keď som potom prvýkrát videla smetiarske auto, pochopila som. Je to nákladiak, na ktorom sedia zvyčajne štyria chlapi, ktorí každý jeden sáčok so smeťami vysypú pod seba a odpad skutočne ručne-stručne „vyseparujú“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Vic mi hneď po nasťahovaní zvestoval, že majú vianočné dekorácie do domu a že by mi ich radi priniesli, lebo je najvyšší čas urobiť vianočnú výzdobu. Bol október, vonku cez 30 stupňov, necítila som sa na Vianoce. Ale súhlasila som a Vic priniesol 4 obrovské plastové škatule. Okrem stromčeka, ktorý sa z diaľky veľmi zbežne podobal na borovicu, tam bolo asi 15 svetielkujúcich reťazí (podotýkam, že blikali a boli pestrofarebné), vianočné gule od mrňavých po veľké vo všetkých farbách a ich kombináciách, rôzne umelé kvety, stužky, čiapky, sobie parohy... čistá Amerika, už som len čakala, že vytiahneme červené štrikované pulóvre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tentokrát sme separovali my. Podarilo sa nám nájsť troje jednofarebné svetielka, vybrali sme farebnú kombináciu ozdôb, zavesili sme na dvere dve vianočné ponožky a jeden veniec a spokojní s výsledkom sme sedeli pri sviečke a popíjali vínko. V kraťasoch, pri otvorenom okne a nastriekaní repelentom proti komárom, ktorí okrem toho, že štípu, môžu prenášať horúčku denque.

Na druhý deň mi prišlo trošku ľúto Vica, keď sa rozhliadol po dome a smutne sa opýtal: „and where is the lighting?“ (a kde je osvetlenie?) Ale verte mi, že keby sme to všetko rozvešali v dome a zapli, aj kasíno v Las Vegas by sa mohlo schovať pred tou nádherou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Inak všetko rovnaké ako u nás. Akurát v obchodoch som nezaznamenala žiadny zvýšený stres, možno len pri stolíkoch, kde sa balia darčeky. Výborná vec, zadarmo vám veľmi pekne zabalia všetky darčeky do škatuliek alebo papiera, ktorý si kúpite. Aj kostoly boli plné ľudí, ale to sú tu stále, či sú Vianoce alebo nie. Teda nebolo rovnaké úplne všetko. Nezohnala som napríklad vianočné servítky. Predavači vôbec netušili, o čom hovorím, ukazovali mi obyčajné servítky, vianočný baliaci papier, látkové utierky... Mali tam tisícky vianočných ozdôb a nešlo mi do hlavy, ako nemôžu chápať, že hľadám takú základnú vec, ako sú vianočné servítky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj deti v škole mali podobný program, ako deti u nás. Posledný deň pre prázdninami mali vianočný večierok. Keďže sa konal doobeda, deti mali namiesto raňajok doma lasagne a chipsy na „večierku“ v škole. Navzájom si dávali rôzne malé darčeky a každý si vylosoval niekoho, komu mal doniesť darček podľa výberu obdarovaného. Andrej niesol basketbalové ponožky a Annamária sci-fi knihu. Na večierku si deti vraj obliekali čiapky, šály a rukavice a tvárili sa, že je zima. Andrejko sa skoro váľal po zemi od smiechu, keď nám to rozprával. Väčšina z tých detí nikdy nezažila zimu pod 18 stupňov, aj keď niektorí sa chvastali, že už zažili aj 15 stupňov.

Annamária s kamarátkou kórejčankou Jaung
Annamária s kamarátkou kórejčankou Jaung  

V predvečer Vianoc sme robili medovníčky, veď sa patrí. Boli síce bez bielej výzdoby, lebo práškový cukor som nenašla a nemám ani šľahač, ale ozdobili sme ich kešu orieškami. Samozrejme som omylom kúpila solené, lebo Filipínci si nedávajú námahu, aby na obal napísali, čo vlastne kupujete, ale to sa pri tom všetkom nejako stratilo. Namiesto perníkového korenia som dala len veľa škorice a suroviny som „vážila“ len okom, lebo nemám váhu. Ale hlavne ich bolo veľa, boli mäkké a padli za dva dni.

Čo sa týka jedla, Filipínci nemajú nejaké tradičné typicky vianočné menu, aspoň podľa toho, čo mi hovorili. Akurát tú „sticky rice“, takú lepkavú ryžu, z ktorej robia rôzne koláčiky a symbolizuje súdržnosť rodiny. Je to vlastne veľmi trefné.

My sme pri výrobe tradičnej večere museli trochu improvizovať, ale jabĺčko bolo (drahé z dovozu), aj arašid (vlašský orech som v obchode nenašla), aj cesnak a med zmiešaný s javorovým sirupom (používa sa na palacinky). Kúpila som nejaké wafle podobné našim oblátkam. Opekance s makom neboli, to som vzdala vopred. Údené mäsko tu veľmi nie je a kapustička bola z malej plechovice, ale našla som na wet markete aspoň klobásku, ktorá nebola sladká. Neviem prečo, ale všetky klobásy tu robia bez soli a zásadne s cukrom. Je to odporné. Tieto boli síce bez chuti, ale aspoň neboli sladké. A hlavne, ako dobrá gazdiná som si priniesla z domu vlastnoručne nazbieraný veľký sušený dubák. Celý môj tohtoročný úlovok z niekoľkých pokusov, teda keď nerátam dve tašky rýdzikov. Teda ja som to volala rýdzik. Teraz už obohatená o novú skúsenosť a ukrátená o niekoľko hodín času stráveného skúmaním, ktorý rýdzik je jedlý a ktorý nie, môžem bez obáv prehlásiť, že rýdzik, ktorý nájdete v listnatom lese, zrejme nebude veľmi jedlý, jeho mlieko musí byť oranžové, nie žlté alebo biele a keď ho stlačíte, musí ozelenieť. Moje rýdziky nič z toho nespĺňali, navyše na jazyku strašne štípali, tak skončili v komposte. Ale dubáčik pricestoval s nami na Filipíny a oslávili sme spolu Vianoce.

Rybka bola dokonalá, ráno ešte plávala v mori a večer už na masle a zemiakový šalát so sladkými zaváranými uhorkami (tu sa dávajú len na hotdog) bol tiež skvelý. Ani sme sa z neho nemali šancu prejesť, lebo Annamárii sa podarilo celú jednu sklenenú misku hodiť o zem. Ale veľmi za to nemôže, lebo všetko, čo vyberiete v tomto teple s chladničky, sa okamžite zarosí, tak sa jej to trochu vyšmyklo.

Aké teda boli Vianoce na Filipínach? Zase som polhodinu nastavovala tú správnu hudbu, začali modlitbou, pripili sme si dobrým vínkom (deti kolou), nikto nevstával od stola, prejedli sme sa, deti boli nedočkavé na darčeky a znovu sa hnevali, keď som zavelila, že si majú najskôr odložiť taniere, napriek každoročným predsavzatiam, že šetríme a darčekov veľa nebude, si každý našiel pod stromčekom to, po čom túžil a ešte aj niečo navyše, zapálili sme „nudné“ prskavky... Jednoducho také ako doma. Krásne, pokojné, radostné a šťastné. Veď sme boli so svojou milovanou rodinou, všetci zdraví, tešili sa z toho, čo nám Ježiško priniesol.

Obrázok blogu

A priniesol nám toho veľa. Okrem iného aj vianočný výlet, na ktorý sme sa vybrali už o pár dní....

Jana Ambrošová

Jana Ambrošová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Tak ako, dáme Slovensku ešte šancu? Som podpredsedníčka strany Modrí, Most - Híd a verím, že Slovensko má všetky predpoklady na to, aby sa tu žilo lepšie a aby sme z neho nemuseli odchádzať. Zoznam autorových rubrík:  EnergetikaFilipínsky občasníkTak čo s tým našim Slovenskom?

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu