reklama

Podpísať alebo nepodpísať zmluvu na elektrinu bez ceny? Ostáva už len týždeň.

Zraniteľným odberateľom elektriny ostáva už len týždeň na rozhodnutie, či požiadať o regulovanú cenu alebo nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Do 31.3.2023 môžu zraniteľní odberatelia požiadať o uplatnenie regulovanej ceny alebo o zmenu dodávateľa na rok 2024. Túto cenu ale nepoznajú a týždeň pred termínom nie je vydaná ani vyhláška, ktorá definuje, ako sa cena určí. Cenu sa odberatelia dozvedia až 1.1.2024. Vtedy už ale nebudú môcť od zmluvy odstúpiť, ani zmeniť dodávateľa. A tak sa nám systém neslávne známej regulácie cien elektriny, navyše ešte o niečo zdeformovanejší, ťahá do ďalšieho roka.

Ako regulácia pri dodávkach elektriny funguje?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cenová regulácia, teda určovanie cien a primeraného zisku zo strany štátu, je namieste tam, kde nie je možné vybrať si poskytovateľa služby. Napríklad distribučná sieť, ktorá je na danom území len jedna. Tam, kde je možnosť výberu, je najefektívnejšie podporiť hospodársku súťaž a prirodzená konkurencia na trhu prinesie značné benefity pre odberateľov.

Ani dodávateľ ani štát nemá pod kontrolou ceny elektriny. Slovensko je súčasťou globálneho trhu a ceny elektriny sú tvorené tak, ako pri iných komoditách, najmä ponukou a dopytom. Videli sme, ako ceny prudko stúpli, keď sa po korone zvyšoval dopyt po energiách a v tom Nemecko začalo odstavovať jadro, zároveň Francúzsko znížilo výrobu z jadrových elektrární, zároveň suché leto spôsobilo, že poklesli hladiny riek a spojilo sa množstvo ďalších faktorov, ktoré sa dajú prirovnať až k „dokonalej búrke“. Po odstránení niektorých faktorov znižujúcich ponuku a zvyšujúcich dopyt vidíme, ako sa ceny prirodzene znižujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto sú vplyvy, na ktoré je Slovensko malý pán a nevie ich veľmi ovplyvniť. Keď štát hovorí, že ceny elektriny reguluje, to neznamená, že určuje cenu komodity. Určuje len referenčné obdobie, v ktorom majú dodávatelia elektriny pre zraniteľných odberateľov nakupovať, resp. resnejšie hovorí, že cena z tohto obdobia je maximálna, za ktorú môžu predávať. Dodávateľ môže nakúpiť aj inokedy, ale riskoval by, že cena v referenčnom období bude nižšia a on pôjde do straty. To bol príklad skrachovanej SLOVAKIA ENERGY. 

Je samozrejmosťou, že štát má záujem chrániť zraniteľných odberateľov. Neexistuje však súvislosť medzi cenovou reguláciu tak, ako je v súčasnosti nastavená a ochranou zraniteľných odberateľov pred vysokými cenami. Reguláciou môže dôjsť akurát k časovým posunom, čo môže naopak spôsobiť udržanie vyšších cien v čase, keď už na trhu poklesnú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ceny, ktoré vyšli z tejto regulácie v roku 2022, nie sú uplatňované na žiadnu skupinu odberateľov. Inak povedané, keby neboli vôbec, nikomu nechýbajú. Za to sa však muselo prijať množstvo opatrení a zákonov na to, aby sme ich obišli a nemuseli ich uplatniť. Spôsobuje to chaos na trhu, zamestnáva to dodávateľov, ktorí musia zvládať množstvo úprav dát, zmlúv, faktúr a dokola vysvetľujú zákazníkom, čo sa deje. Nemajú priestor venovať sa zákazníkom, vytvárať pre nich napríklad nové zaujímavejšie produkty, ponúkať tvorbu energetických komunít, či poradenstvo. Čo je škoda, lebo dodávatelia by to radi robili, aby sa odlíšili od konkurencie a získali si zákazníkov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Faktom ostáva, že táto forma regulácie cien elektriny nižšiu cenu neprinesie a navyše stavia zraniteľného odberateľa do pasce. Ten sa musí rozhodnúť, či chce mať regulovanú alebo neregulovanú cenu a to skôr, ako nastane referenčné obdobie pre nákup, teda len do konca marca 2023. Je to logické, lebo dodávateľ musí dopredu vedieť, pre koľko zákazníkov má obstarať energie počas obdobia, ktoré mu určí štát. Avšak zraniteľného odberateľa to stavia do pozície, keď sa má rozhodnúť, či chce podpísať zmluvu bez ceny a ostáva mu len dúfať, že bude prijateľná alebo že sa štát "nejako" postará. Pri súčasných živelných zmenách energetickej legislatívy sa odberateľ ocitá v pasci, pretože nedokáže spraviť racionálne rozhodnutie, lebo všetko závisí od toho, ako predpokladá, že v roku 2024 zareaguje štát.

Navyše keď budeme veľkú skupinu zraniteľných odberateľov umelo držať mimo trhového prostredia, prirodzene klesne motivácia smerom k energetickej efektívnosti a k zapájaniu do energetických spoločenstiev, na čo upozorňuje aj EÚ. Preto tiež štátom ukladá, že pre akékoľvek zásahy do cenotvorby má byť vypracovaný súbor opatrení na dosiahnutie hospodárskej súťaže a metodika na posudzovanie ich pokroku. Nemám vedomosť, že by sme také na Slovensku mali.

Politické, nie odborné rozhodnutie

V roku 2021 bola deregulácia v určovaní cien pri dodávkach komodity už hotová vec, na jej potrebe sa zhodovala odborná verejnosť a bola zapracovaná aj do návrhov energetickej legislatívy. Zmena nastala po začatí krízy, keď sa zistilo, že regulované ceny komodity na rok 2022 sa budú odvíjať od cien prvého polroka 2021, ktoré boli šťastnou náhodou nízke. Rovnaké šťastie však nemali len regulovaní odberatelia, ale aj všetci neregulovaní odberatelia, ktorí nakupovali v tom istom čase a mnohí uzatvorili zmluvu aj na 2-4 roky, čo napríklad regulovaným odberateľom umožnené nebolo. Zároveň bolo úplne jasné, že pri zachovaní tohto systému sa vysoké ceny z roku 2022 prenesú do roku 2023, takže je zvláštne, ako to mohlo byť pre politikov v januári veľkým prekvapením, keď sami o ponechaní systému rozhodli.

To, že sa k deregulácii v dodávkach komodity na začiatku roku 2022 nepristúpilo nebolo odborné, ale politické rozhodnutie s jediným odôvodnením, že deregulácia je politicky „nepriechodná“.

Riziko pre verejné financie

Štát sa určovaním nákupných stratégií snaží nahrádzať rolu obchodníkov cez administratívny pokyn, čím sa vystavujú riziku aj verejné financie. Keď ceny regulované alebo neregulované na trhu vystúpia nad hranicu, ktorá je pre určitú skupinu odberateľov neúnosná, štát aj tak musí zasiahnuť. Akurát z praxe vidíme, že potreba kompenzácie regulovaných cien je násobne vyššia, ako kompenzácia neregulovaných cien. Ponechaním regulácie si teda cenové riziko vzal na plecia štát. Je preukázateľné, že keby štát ponechal rozhodovanie o nákupoch na profesionálnych obchodníkov a všetky aktivity štátu by skôr smerovali k podpore hospodárskej súťaže a zvýšeniu súťaživosti medzi dodávateľmi, prinieslo by to nižšie ceny.

Jediné, ako môžeme na úrovni štátu reálne a zadarmo ovplyvniť ceny energií, je efektívna hospodárska súťaž, čo dokazuje aj fakt, že v neregulovanom segmente sú v súčasnosti cenové rozdiely v stovkách EUR/MWh.

Ako teda ochrániť zraniteľných odberateľov

Pri neregulovaných cenách odberateľ podpisuje zmluvu s cenou, na ktorej sa s dodávateľom dohodne a keď to dodávateľ nakúpi drahšie, nie je to problém odberateľa ani štátu. Pri uzatváraní zmluvy sa dá ľahko overiť, na akej úrovni sú trhové ceny na ďalšie obdobie a teda či sa ponúkaná cena javí ako primeraná. Odberateľ by sa nikdy nemal uspokojiť len s jednou ponukou a zvlášť ak je ponúkaná cena výrazne vyššia, ako trhová na dané obdobie. Pri fungujúcom trhovom prostredí sa môžu ponuky zásadne líšiť – nie len cenovou úrovňou, ale aj samotným nastavením produktu, výškou zálohových platieb, tolerančných pásiem, doplnkovými službami a podobne.

Zavedenie akýchkoľvek cenových stropov pri dodávkach komodity bude motivovať dodávateľov pohybovať sa v blízkosti stanoveného maxima, čo je nežiadúce z pohľadu dopadu na odberateľa. Nastavenie príliš nízkeho stropu na druhej strane bude odrádzať dodávateľ podnikať v danej oblasti a tým sa zníži hospodárska súťaž, čo je tiež nežiadúce zo strany odberateľa.

Namiesto toho je potrebné zaviesť trvalé záchranné opatrenia ako princíp adresnej pomoci odberateľom postihnutým energetickou chudobou podľa vopred stanovených pravidiel sociálnej pomoci domácnostiam, či princíp definovanej kategórie zraniteľných odberateľov mimo domácností s vopred jasne definovaným zámerom pomoci štátu.

Jana Ambrošová

Jana Ambrošová

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Tak ako, dáme Slovensku ešte šancu? Som podpredsedníčka strany Modrí, Most - Híd a verím, že Slovensko má všetky predpoklady na to, aby sa tu žilo lepšie a aby sme z neho nemuseli odchádzať. Zoznam autorových rubrík:  EnergetikaFilipínsky občasníkTak čo s tým našim Slovenskom?

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu