(ospravedlňujem sa za anglické pasáže, skúste sa nimi prekúsať, možno ich časom preložím) The War in Bosnia and Herzegovina, commonlyknown as the Bosnian War, was an international armed conflict that tookplace between March 1992 and November 1995. The war involved severalsides (Yugoslav People's Army, Army of Republika Srpska, SerbianMinistry of the Interior, the Ministry of the Interior of RepublikaSrpska and Serb Territorial Defense Force supported by Serbia; Croatforces of Herzeg-Bosnia supported by Croats; Army of Republic of Bosniaand Herzegovina supported by Bosnian government forces). These factionschanged objectives and allegiances several times at various stages ofthe war.(Wikipedia)
oficiálny názov: Bosna a Hercegovina
územie tvoria: Federácia Bosny a Hercegoviny; Srbská republika; Federálny distrikt Brčko
národnosti: Bosniaci, Srbi a Chorváti
vierovyznanie: moslimské, pravoslávne a katolícke
rozloha: 51 129 km2
počet obyvateľov: cca 4,5 mil.
platidlo: marka, nepohrdnú ani kunami a eurom
hl. mesto: Sarajevo
cestná infraštruktúra: asi 10 km diaľnic, ináč ako príde
značenie: ako kde
najfrekventovaniejšie povolanie: policajt, autoopravár, cestný robotník
najobľúbenejšia značka automobilov: všetky generácie VW golf a Mercedes, bez ohľadu na vek. Rozhodujúci je pohon - diesel.
Dnes je územie pod správou EUFOR.
Bolisme vyzbrojení mapou, ktorej sme sa už naučili nedôverovať, GPSkom,ktoré sa snažilo, a našim odhodlaním. Predstavovali sme si BiH akokrajinu bez akýchkoľvek pravidiel, kam cudzinci zavítajú zriedkavo, kdesa treba mať na pozore a odkiaľ treba na noc odísť.
Mostar.
(1993)„Afterthe Yugoslav National Army were driven out by the Bosnian-Croat forces,the Croatian army (HVO) clashed with Army of Bosnia and Herzegovina(ARBiH). The campaign reduced the city to rubble - including the famous400-year-old Stari Most Old Bridge, and resulted in the division of thecity of Mostar into West Mostar (administered by Croats) and EastMostar (adminsitered by Bosniaks)"(Wikipedia)
Ťah, ktorý nás sempriviedol svedčil o pokroku, ktorý v krajine za poslednú dobu nastal.Mesto protikladov, kontrastov, prvé miesto, ktoré nieslo mementánedávnej vojny. Nad riekou už síce bol novučičký most, ale okolitébudovy, ako aj budovy po celom meste (a aj krajine) bolestivopripomínali ťažké chvíle. Pri pohľade na rozstrieľané domy mi behalmráz po chrbte. Po prvých dojmoch prišli v sekundách ďalšie aďalšie..... úvahy.... myšlienky..... keď takto vyzerajú domy, ako dopadliich majitelia?...... boli tam počas streľby alebo už boli niekdepreč?....... ak tam boli.... prežili alebo nie?..... tí čo bývajú v domochnesúcich stopy násilia, sú to ich pôvodní vlastníci?....... aké je bývaťv miestach, s ktorými sa im spájajú spomienky, ktoré si veľa ľudí nevieani predstaviť?...... aký je pocit bývať vedľa suseda, ktorý na nichstrieľal?...... ako sa odvďačiť človeku, ktorý im poskytol v najhoršomazyl?
V Mostare stoja pri sebe kostoly a mešity, na ulici sa zdraviamoslimovia a kresťania. Relatívny pokoj. V starom meste nádherné romatickéuličky, v ktorých sa predávajú čačky, reštaurácie vítajú turistov ajdomácich, lákajú na osvieženie. Tiež to využijeme, keďže je vonku 38stupňov, a usadíme sa v bare „Ali Baba", ktorý je vytesaný do skaly.Pomaly sa spamätávame z nášho prvého stretnutia s vojnou, myšlienkytrochu spomaľujú. Hneď na to pri pulte platím vedľa chlapíka, ktorý máruku výrazne zjazvenú strelnými ranami.
