reklama

BiH (časť II.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Výhľad z Jahoriny
Výhľad z Jahoriny 

Sarajevo.
„The city is famous for itstraditional religious diversity, with adherents of Islam, RomanCatholicism, Eastern Orthodoxy, and Judaism peacefully coexisting therefor centuries." (Wikipedia)
Kedysi prosperujúce mesto. Prešlisme ho dva krát krížom, raz doobeda, raz v poobednej dopravnej špičke.Kolóny áut ako v každej metropole. Okrajové štvrte vyzerajú hrozne,ale, ruku na srdce, ako vyzerajú tie naše? Môžem povedať, že keď sme o27 hodín neskôr vošli do Petržalky od Rusoviec, len sme sa na sebausmiali. Deja vu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stopy po vojne sme tu vnímalitrochu menej. Staré mesto bolo na letmý pohľad krásne, zhora sme videličervené strechy na úbočiach kopcov, občas sa medzi nimi týčilo nejakébusiness centrum. Nabudúce snáď budeme mať viac času. A snáď budenejaké „nabudúce".

sarajevo
sarajevo 

Jahorina (čítaj Jachorina).
Po prejazde Sarajevoma jedným z početných tunelov na nás vyskočila ceduľa Republika Srpska avšetko sa nemilosrdne zmenilo na azbuku. Nám, mladším ročníkom, trváčítanie chrobáčikov trošku dlhšie......to sa však nejako nedalo zladiťs relatívne svižnou jazdou. Mapa na kolenách, samozrejme v latinke aani nie úplne zhodná s realitou (o GPS taktne pomlčím).....a tak sme namiesto nami zvolené dorazili s miernou zachádzkou. Centrum olympijskýchhier z roku 1984 zívalo prázdnotou, čo však neuberalo na krásnomvýhľade. Okrem nás tam bolo asi 20 osobných áut na asi 30 ubytovacíchzariadení (kvalita niektorých z nich bola skutočne na vysokej úrovni) astav dopĺňali 3 autá EUFOR a 1 auto Mine Clearance. Miesto na dovolenkuv inom ročnom a možno aj časovom období.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jahorina
Jahorina 


O poznanie bohatší sme prešli spomínanýmvyšpičkovaným Sarajevom smerom na Zenicu a tam - geniálna diaľnica.Škoda, že bola taká krátka. Výstavba v plnom prúde. Posledný dokončenýúsek mal izlaz na Visoko, miesto našej poslednej plánovanej zastávky.

Visoko.
Doviedli nás sem pyramídy, alebo tedakontroverzné kopce v tvare pyramíd, ktoré nám v budúcnosti možno niečoo sebe prezradia. Pyramída Slnka, pyramída Mesiaca a pyramída(Bosnianskeho) Draka. Objavili ich len nedávno, zatiaľ je tam urobenýchpár prieskumných sond. Pomotali sme sa okolo odkrytých častí, posedelina nejakej kole a pomaly vyrazili na cestu. Naše pocit boli stálezmiešané, tentoraz tak nejako trochu odľahčene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Visoko
Visoko 

Cestanerušene pokračovala ďalej, pri prejazde dedín sme vnímali zvýšenúpozornosť. Zvolili sme hraničný priechod na ceste prvej triedy, Šamač,ktorý sme nenašli. Ak tam niekto z vás bol, vie ako to tam vyzerá. Nechmi dá vedieť, kde sme urobili chybu.

V dosťpozdných hodinách, čosi tesne po 23:00, po niekoľkých blúdeniach, smeúspešne dorazili na hraničný priechod takmer na hraniciach so Srbskom,ku ktorému viedla cesta, ktorá asi ani nemala triedu, ale kupodivu malaasfaltový povrch. Colník zbystril pozornosť pri mojom pozdrave „dobrývečer", pozrel na značku auta, poprevracal naše pasy (každý máme inýpas, aby to bolo zaujímavejšie) a nakoniec sa opýtal odkiaľ sme aodkiaľ ideme. Pustil nás s pobaveným úsmevom a prianím sretan put.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyliezlisme na chorvátsku diaľnicu, kde sme si potvrdili mnohé tušené, alenepripúšťané fakty z celého dňa. Tie autá s ŠPZkami D, F a CH, čo smepo celej ceste stretávali, boli autá politických azylantov, mužovpočernejšieho vzhľadu, zahalených žien a nezrozumiteľnýchjazykov.....autá obyvateľov vyspelej Európy s pôvodom z BiH, Kosova,Albánska, Turecka a ktovie ešte odkiaľ..... Už sme v sebe nedokázalipotlačiť pocit, že sme zrejme boli jedni z mála turistov, čo dnesprešli Bosnu a Hercegovinu. Na prvom parkovisku sme bolijediní bieli. Na druhom tiež. Všetko tiahlo do západnej Európy,odpočívadlá vyzerali ako predmestia veľkomiest a my sme sa radšej vaute zamkli. Po krátkom spánku sme sa vydali severne napriečzostávajúcim kúskom Chorvátska, okolo Balatonu, domov.

Našeobavy sa nepotvrdili a za svoje predsudky sa dnes hanbím. Človek sa učína vlastných chybách. Ale predsa.... opatrnosti nie je nikdy dosť.

Tátocesta bola druhou, ktorú sme absolvovali cez územia tak silnezasiahnuté vojnou v Juhoslávii. Prvá bola vynútená pred tromi rokmi,keď sme sa pokúšali odísť z Chorvátska tak, aby sme sa vyhli ostatným anepripravení sme vhupli do hôr na HR-BiH hranice, do vyhladených dedín,kde o niekdajšom - nie však dávnom - živote svedčili len stromami akríkmi prerastené domy a miestne cesty bez spevneného povrchu. O tommožno inokedy.

Jana Balážová

Jana Balážová

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

No, som to proste ja... Zoznam autorových rubrík:  z listovMišenkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu