V podstate úplne normálna konverzácia s ktorej podobnými variantami som sa stretla už mnohkrát. Najprv som nebola zvyknutá na argumenty ako „nemôžem ísť na kávu, lebo rodičia ma nepustia“, „nemôžem študovať túto školu, lebo rodičia mi nedovolia“, „nemôžem ísť do kina, lebo otec ma nepustí“, „nemôžeme sa zobrať, lebo rodičia majú iné plány“, „nemôžem si kúpiť tento mobil kým to neprediskutujem s rodičmi“ atď. Tieto odpovede som však počula mnohkrát z úst dospelých ľudí, ktorým často ťahalo na 30 a aj vyššie.
Hádam všetci sme už počuli alebo dokonca použili známu frázu, že „rodina je na prvom mieste“. V Pakistane je to tak doslova. Rodina je vždy na prvom mieste, vždy kolektívne rozhoduje o živote jej členov a vždy sa vzájomne o seba stará.
Pamätám si môj druhý deň v Karáčí. Moja kamarátka ma pozvala na návštevu k sebe domov, vraj aby som si pozrela ako vyzerá typické ubytovanie a ochutnala ich skvelú domácu stravu. Hneď po príchode ma zoznámila s celou rodinou, otec, mama, bratia a v izbe vedľa obývačky, bratranec jej otca. Milý pán, vo veľmi pokročilom veku, imobilný, vyžadujúci celodennú starostlivosť. Nevinne som sa spýtala, prečo sa o tohto pána starajú práve oni. Úplne jednoducho mi kamarátka odpovedala, že je to predsa člen rodiny a keďže sa nikdy neoženil a nemal deti, nemá sa teraz kto oňho postarať. Tak ho zobrali k sebe domov a starajú sa o neho. Ako som neskôr pochopila, je to úplne normálny obraz takmer každej miestnej rodiny.
Vzájomná rodinná podpora je na jednej strane pekná a na druhej strane nepriaznivá vec. Pekná je z toho hľadiska, že rodina sa o seba vždy stará, aj v dobrom aj v zlom. Viacgeneračné domy sú uplne normálne. Po svatbe sa nevesta skoro vždy sťahuje k manželovi a jeho rodine do jedného domu. Na dedinách spolu žijú a finančne sa podporujú rozvetvené rodiny ujov, tiet, bratrancov, sesterníc a vzájomne zdieľajú svoj majetok, jedlo a financie ak treba. Podporujú sa v rozhodovaní, vzájomne sa chránia a ak sa majú na niekoho spoľahnúť tak vždy len na rodinu. Spolu sa aj zabávajú a preto ak sú peniažky tak na bežnej svatbe alebo oslave nájdete pokojne aj 500 členov rodiny (plus samozrejme rodinných priateľov, ktorých môže byť znova do 500).
Tá tienistá stránka sily rodiny však spočíva aj v obmedzenej osobnej slobode. Rozhodovanie o všetkom je kolektívne a jedinec sa mu musí podrobiť. Ak sa vzoprie, nasledujú problémy. Samozrejme nájdu sa aj moderné rodiny zo vzdelaného prostredia, ale stále je to menšie percento. Okrem rozhodovania tu taktiež panuje nepotizmus a preto často absolútne nezáleží na Vašom profile a vzdelaní, ale len na tom, kto je otec a čo robí. To býva aj jednou z prvých otázok na pracovnom pohovore. V kruhu rodiny ostávate začarovaní celý život.
Ja sa snažím tie nepriaznivé veci vnímať menej, pretože ako externý jedinec ich aj tak nedokážem zmeniť. Hlboko zakorenené fugovanie spoločnosti sa vyvíja a mení veľmi pomaly a preto radšej vnímam to pozitívne. Páči sa mi, že nech sa s členom rodiny stane čokoľvek (osobné, finančné, zdravotné alebo iné problémy), rodina ho neopusí a vždy sa oňho postará.
