Je veľmi ťažké definovať čo sa deje v Pakistanskej mysli, pretože to veľmi záleží od jednotlivca a taktiež prostredia v ktorom vyrastal a v ktorom pôsobí.
Všeobecne by som mohla povedať, že Pakistanci sú zváštna zmes horlivo pokojných a zároveň konzervatívnych ľudí. Kamkoľvek človek ide, má pocit, že všade len posedávajú, či už pri ceste, na stoličke pred reštauráciou, na charpai pred domom, na chodníku, na lavičke, na tráve, hocikde. Pôsobia pokojne, buď len posedávajú, alebo popíjajú čajík (aj v práci niekoľkokrát za deň), rozprávajú sa s prísediacimi, kolegami, okoloidúcimi a všeobecne vyzerajú, že ani v práci sa veľmi nepretrhnú. Akékoľvek pracovné stretnutia zásadne trvajú aspoň hodinu (s hodinovým meškaním začiatku) a o práci sa hovorí nie viac ako polovicu času.
Na druhej strane pokiaľ sa jedná o nejaké zásadné otázky viery, presvedčenia, politiky alebo športu, tak sa idú všetci zblázniť a vrhajú sa do vášnivých diskusií, hádok, osláv alebo demonštrácií, prípadne sporov a bojov. Vtedy treba od nich utekať, pretože sa budú za svoj názor hádať do krvi, skalopevne presvedčení, že majú pravdu, neuveriteľne tvrdohlaví a silne verbálni.
Samozrejme vždy je to idividuálne. Ľudia sú tu rozdielni aj na základe viery (moslimovia – ší´iti, suniti, kresťania, budhisti atď.), na základe spoločenského postavenia (nízka, stredná, vyššia vrstva, elita), na základe práce ktorú vykonávajú (poľnohospodári, manuálni pracovníci, strážnici, šoféri, kuchári, administratívni pracovníci, bankári atď) a veľa ďalších faktorov.
Mala som príležitosť spoznať milých a prívetivých ľudí, inteligentných a vzdelaných, nápomocných a ústretových, zábavných a nápaditých, ale aj rozmaznaných a hašterivých, úlisných a nespoľahlivých, majetníckych a bezohľadných.
Najradšej mám okolo seba ľudí na ktorých sa môžem spoľahnúť a je pravda že ich počet sa za posledné dva roky utriasol na malé číslo, ale sú to ľudia, ktorí sú dobrosrdeční, pomáhajú všetkým okolo seba nezištne a dokážu sa na život pozerať s nadhľadom.
Pakistanci sú preto ľudia ako kdekoľvek inde na svete. Sú medzi nimi všakovaké povahy a záleží len na jednotlivcovi, akými ľudmi sa obklopí a ako blízko k telu si ich pripustí. Ja som presvedčená, že sa treba správať slušne ku každému, pokiaľ to situácia nevyžaduje inak, ale blízkych priateľov si volíme sami.
