Musím uznať, že takýto gurmánsky zážitok naozaj stojí za vyskúšanie, ale pre bežného európana buď len raz v živote alebo po poriadnej dávke dezinfekcie (vo forme slivovice :) pred konzumáciou.
Dodnes nezabudnem na svoj prvý zážitok s miestnou stravou, keď ma nadšení pakistanci zobrali na večeru do lokálnej reštaurácie. Na moje „šťastie“ bola daná reštaurácia o niečo lepším variantom tej spomínanej v úvode. Ešte sme tam ani neboli a už som počúvala, ako každý cudzinec jednoducho musí vyskúšať Karachi Broast v Boat Basin (časť Karachi, kde nájdete veľa maličkých miestnych reštaurácií vedľa seba).
Po príchode sme dostali luxusné sedenie rovno popri ceste na plastových stoličkách a behom sekundy pri nás bol aj čašník, ktorý očividne v šoku z toľkých cudzincov začal okamžite leštiť stôl a odháňať kopu mačiek ktoré sa nám začali prepletať pod nohami. Objednali sme si skoro všetci ako inak „Karachi Broast“ a k tomu nápoj Pakola.
Behom 2 minút sme mali na stole šaláty a raitu (ochutený jogurt). Nepoznajúc pôvod šalátu som radšej posrkávala krémovo chutiacu Pakolu žiarivo zelenej farby a čakala na môj broast. A behom 10 minút som mala pred sebou krásnu štvrtinu vysmážaného kuriatka s hranolkami a k tomu ktovie prečo žemlu. Všetci sme sa natlačili ako keby sme týždeň nejedli a zavŕšili to skvelým čerstvým ovocným džúsom. S dobrým pocitom plného bruška som sa vybrala domov a spokojne si ľahla spať.
Avšak kto by to bol čakal, že po takejto dobrej hostine prídu aj následky. A už sme sa na ďalší deň hnali do nemocnice s 40 stupňovou teplotou, prešli krvnými testami a nakoniec diagnóza znela, otrava jedlom. Môj druhý týždeň vtedy prebehol útrapne, doma, na gauči, pri pozeraní indických filmov. :) Ale musím uznať, že z vtedy prítomných asi 5 cudzincov som bola chorá iba ja.
Teraz na to spomínam s úsmevom. Naučila som sa kde sa môžem stravovať aby to neuškodilo môjmu európskemu žalúdku a predpokladám, že aj moja imunita sa prebudila a je na tom oveľa lepšie ako kedysi.
Aj preto si môžem bez následkov vychutnať výborné kuracie karahi, ktoré nikde nechutí lepšie ako servírované v lokálnej reštaurácii, popri ceste alebo na brehu mora, sediac na drevenej prični potiahnutej pohodlným kobercom, s vankúšikmi na opretie, bandaskou čerstvej vody a pohotovými čašníkmi, ktorí priebežne dopĺňajú čerstvý, chrumkavý voňajúci chlebík. Mňam
