Hovorila som už o tom, že som takmer nikdy nesedela, ale je tomu naozaj tak. Nevedela som, prečo to tak má byť, ale jednoducho som tak bola vychovaná. Doma i vškolách nás učili, že sa to tak patrí, že máme vzdať úctu starším. Aj preto som si nedovolila sedieť, keď nado mnou niekto starší stál... Svedomie by ma bolo dlho prenasledovalo.
Možno to je výchovou v rodine, v škole, možno tým, že som veriaca a poctivo som brala hodiny náboženstva i kázne z kostola....
V tomto veku už veľmi dobre chápem zmysel tohto prejavu úcty. Príznaky starnutia, bolesti chrbta, stuhnutosť, tieto veci značne komplikujú státie v pohybujúcom sa prostriedku. Nehovoriac o tom, že niekedy uvažujem, či by dopravné prostriedky nemali navrhovať dôchodcovia, pretože napriek tomu, že sú nízkopodlažné, sedadlá sú na "vyvýšeninách", na ktoré mám problém vyliezť niekedy aj ja, zvlášť ak je autobus už v pohybe... Aj minule sme museli pomáhať dostať sa do "sedla" staršiemu pánovi s paličkou, lebo sám nemal šancu...
A tak pohľad na to, že mladí sedia, a starší nad nimi stoja, muži sedia a ženy nad nimi stoja, je naozaj úbohý... Kde je úcta mužov voči ženám, kde je úcta mladších voči starším? Myslíme len na seba, sme egocentrickí, nič nevieme obetovať len tak pre iného... Ale potom sa čudujeme, že sa niečo udeje, nad čím potom krútime hlavou: Ako sa to mohlo stať?
Ešte ľudia strednej generácie skôr vedia uvoľniť staršiemu miesto, ako mladí. Dokonca som videla mladého chlapca, ktorý, keď uvoľnila istá päťdesiatročná pani asi sedemdesiatročnej starenke s paličkou miesto v električke, on ju drzo predbehol a sadol si a ešte sa vyzývavo na ňu usmieval.Stará pani dlho tam stála nad ním omráčená touto udalosťou, až po krátkom čase mu povedala, že je to od neho nepekné, že jej prevzal miesto a on sa jej do tváre vysmial... Až jej slzy vyšli a na najbližšej zastávke vystúpila...
Hovorí sa, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Nuž, aj týchto našich mládežníkov čakajú časy, keď nebudú vitálni a zdraví... Neviem, kde je príčina toho celého - málo sa preberajú základy slušnosti doma, v školách? Neviem.
Sme súťaživí. Stále hráme a zapájame sa do súťaží, aby sme mali možnosť vyskúšať vlastné sily, vlastné možnosti... Naša doba chce ľudí priekopníckych, najlepších, tých, čo vyhrávajú. Možno by bolo dobre navrhnúť raz súťaž v prejavovaní úcty a ohľaduplnosti.... Veď aj v trhovom systéme sa dajú uplatniť duchovné a morálne hodnoty. Nemusíme v živote stále hrať trhovo a vymieňať dobro v zmysle: "Ja tebe niečo, ak ty mne niečo..."
Čo vy na to?
