Dieťa... Vie sa tešiť každej maličkosti. Obdivuje a udivuje ho všetko, s čím sa stretáva... Je priateľské s ľuďmi, ktorí ho oslovia... Miluje deti, zastaví sa pri nich a hneď si rozumejú. Objímajú sa a podávajú ruky. Pozdravuje všetkých okolo seba, je mu jedno, či je to psík, stará teta, alebo rovesník...
Dieťa... Snaží sa prísť na to, ako sa hračka, ktorú dostalo používa a preskúma ju celkom podrobne. Niekedy až tak, že ju rozoberie... A zaujme ho takmer každá hračka. Naťahuje ruku a prosí...
Keď ráno otvorí oči, rozžiarene sa usmeje a hneď má dobrú náladu... Jeho pohľad je čistý, nevinný, nič na svete nie je krajšie ako pohľad dieťaťa...
Keď vysloví vaše meno, jeho hlas znie príjemne ako zvonkohra. A keď vám chce prejaviť lásku, ovinie sa vám okolo krku až máte pocit, že vás zadusí a nečakane vám vtlačí bozk na pery, či líce, možno čelo... Vie spontánne prejavovať lásku...
Keď urobí niečo zlé a zvýšite na neho hlas, pozerá sa previnilo a keď vidí náznak plaču v maminých očiach, príde sa pritúliť a pohladí ju po tváričke.
Koľko nebezpečenstiev číha na dieťa - veď je neskúsené... A predsa dieťa - je šťastné!
Je to tým, že dieťa dôveruje. Ono je tak uspôsobené, že jeho rodičia a tí, čo sa o neho starajú sú pre neho najlepším dobrom na svete.
So všetkým sa na nich obracia. Keď si poraní rúčku, keď ho bolí bruško... uteká za vami... a keď mu rúčku pofúkate... už sa zasa smeje, aj keď bolesť neprešla, vie, že je všetko v poriadku, lebo je vo vašom náručí...
"Ak nebudete ako deti..."
Aj my žijeme vo svete, kde nemáme istotu v ničom... Ale tá detská dôvera v Otca, ktorý je s nami a miluje nás nám pomáha prežiť, tešiť sa a vnímať to pekné, čo tu v našom krátkom živote nachádzame. A tak sa mi zdá, že je dobré brať si príklad z detí. Veď kto by nechcel byť šťastným, ako sú oni? Ich duše sú čisté. Kiežby boli aj naše. Pri všetkých našich životných udalostiach dôverovať Bohu a milovať... Jednoducho, spontánne a z celého srdca...
