Pamätám si, ako sme sa so spolužiačkou pred maturitnými ústnymi skúškami veľa učili. Každá doma, alebo spolu raz u jednej, inokedy u druhej. Dokonca sme sa stretávali aj na ihrisku s kopou maturitných otázok a vypracovaných odpovedí a skúšali sme jedna druhú v dopoludňajšom čase, lebo poobede tu pravidelne nastupovalo hrať futbal naše chlapčenské mužstvo...
Bola taká horúčava, ako dnes... Iba vetrík slabo povieval... Učili sme sa, skúšali sa... No dlho sme takto neobsedeli. Viete, ako kamarátky, z učenia sa to zvŕtlo na iné témy... A tak sme sa pobrali domov...
Deň "D" prišiel veľmi rýchlo. Išla som pripravená. Pamätám si len tému z literatúry: Kostra, Plávka, Horov a potom ešte z náuky o výrobe a tovare: Výroba tehál, na iné nie... Ba, že som maturovala tiež z ekonomiky a ruščinky...
Boli sme v škole od rána do neskorého popoludnia. Kto nematuroval, pripravoval pohostenie... Mala som pocit strašného zmätku, stresu, strachu...
Maturita dopadla dobre.
Potrebovala som sa dostať domov, tak som len rýchlo zavolala, že prídem vlakom do susednej dediny a odtiaľ pešo domov, lebo iný spoj akurát nešiel. Telefón zdvihla sestra. Vtedy ešte mobilné telefóny neboli. Volala som z telefónnej búdky. Zvestovala som jej dobrú správu a utekala na vlak.
Unavená som vystúpila z vlaku a potom ma postupne opúšťali ľudia, ktorí boli v danej obci doma. Sama som kráčala cestou popri voňajúcich poliach domov. Nohy ma neskutočne boleli od vysokých podpätkov...
Zrazu sa predo mnou objavila cyklistka. Spoznala som ju - vtedy ešte prilby neboli - moja sestra. Zosadla z bicykla, objala ma a dala mi kyticu poľných červených makov... Krajšiu kyticu som jakživ v živote nedostala... Vždy si spomeniem na túto chvíľu, keď kvitnú maky.... Vedela totiž, že sa mi páčia a dala si cestou námahu ich nazberať... Bolo to také jednoduché, prosté a krásne...
Na ten celý deň, plný rôznych zážitkov si už veľa nepamätám, ale na tú kyticu neviem zabudnúť a na to, ako sa obetovala a prišla mi oproti... A potom ma samozrejme odviezla na bicykli domov...
Bol to zážitok na celý život... Aj keď potom prišli všetky tie oficiálne gratulácie... táto bola "najmilšia".
