Ktoby to bol povedal, že túžba po vedomostiach sa objaví po nejakej desiatke rokov. A nielen túžba - i dobová potreba. Obdivovala som spolužiakov, ktorí išli na vysokú školu hneď po strednej, bolo ich možno spočítať na jednej ruke... Nikdy by som neverila, že sa raz na "vyšku" prihlásim aj ja...
Keď som videla po prijímačkach svoje meno tesne nad čiarou - roztriasli sa mi kolená... Ja sa mám znova učiť? Ako začať? Už som to celé zabudla - celý ten systém...
Prišla prvá skúška, prvá jednotka a už to išlo. Skončila som s červeným diplomom. Bolo to poctivé štúdium. Nielen o známkach, aj o ľuďoch, ktorí s Vami drali školské lavice a popri práci a oni aj pri svojich rodinách morili sa s prípravami na ďalšie a ďalšie skúšky a písanie rôznych zápočtových prác... Aj o pedagógoch... Aj o naučení sa "plávať" v mori informácii a nových poznatkov... Bolo to úžasných päť rokov... A pri odovzdávaní diplomu som mala pocit dobre vykonanej práce...
Škola skončila. Mali by ste pocit, že to je všetko... Ale nebolo. Po desiatich rokoch sa znovu objavila túžba po poznatkoch... Tentokrát som chcela študovať niečo, čo ma veľmi baví... A tak zvíťazil umelecký smer - spev. Keď som prišla prvýkrát do školy - študenti ma pozdravili ako učiteľku. Bolo to smiechu, keď som sa priznala, že nie som učiteľka, ale ich spolužiačka... A tak sa začal školský rok...
Bol to rok plný námahy, ale aj radosti zo štúdia... Milujem školu, pedagógov v nej aj svojich úžasných spolužiakov...
Som vďačná, že môžem študovať... Aj za to, že sa dá ešte študovať "večne"...
Vážim si každý deň v škole a všetko, čo sa v nej dozviem. To nie je už len o "povinnosti". Je to o splnenom sne, poctivom a zodpovednom prístupe a o využití darov. Je to o skutočnom záujme a hĺtaní a objavovaní z Nekonečného... A najmä slúži to pre dobro - Vaše i moje...
