Vykračoval si smerom od Kalvárie hore ku KVP... Neviem prečo, ale úplne som radosťou spanikárila... Nestačila som sa vynačudovať svojim reakciám...
V prvom rade som pozerala, či je to pravda, trikrát som zažmurkala očami...
Potom som hľadala gombík. Bolo to niečo úžasne šialené... Nikde ho predsa nemám. Mala som tričko a nohavice na gumičku... Zasmiala som sa nad sebou....
Nie, aby som verila poverám o šťastí, keď stretnete kominára. Iste to poznáte: Treba sa chytiť za nejaký gombík na šatách...
Nie preto...
Kominár je postava, ktorá patrí k našim detským časom... Je to niekto, kto nám vraj "nosí" šťastie. Je to preto, že sme verili na rozprávky, na kominárov... Aký bezstarostný svet, plný drobných detských zázrakov...
Asi preto takéto reakcie pri prekvapujúcom stretnutí - po rokoch... Niečo sa vyplavilo z podvedomia... Niečo bezstarostné a šťastné. Poznačilo to môj deň. Naozaj som videla kominára. Je to niečo neobyčajné. Aj preto mi to dnes vnieslo šťastíčko - totiž trocha radosti a spomienok.... A úžasne ma to pobavilo. Verím, že aj Vám teraz hrá úsmev na tvári... :-)
