V živote je to už raz tak... Sú ľudia, ktorí, keď sa s nimi stretnete, zostanú vo vašom srdci po celý zvyšok života.... A sú tam aj takí, ktorí vás sprevádzajú len v jeho jednotlivých etapách.
Sú azda aj takí, čo sú povedzme v prvej etape veľkými priateľmi a tým, že zmenili sociálne zázemie, bydlisko alebo prácu, vytratia sa na istý čas a opäť sa vynoria povedzme v takej tretej, štvrtej etape... a pokračujú vo vzťahu s vami ďalej...
Napokon sú aj takí, ktorí sa snažia byť kamarátski, no akosi sa v nich nevyznáte... Keď už súhlasíte s priateľstvom, máte vo vnútri nejaké pochybnosti, ktoré radšej nedávate najavo... A potom bác! Príde to! V niečom sa objavila zrada! Tak dobre, keď ste človek pokojamilovný, poviete si, že treba odpustiť a pokračujete vo vzťahu ďalej... Dokonca sa zdá, že to akoby priateľstvo utužilo... A zrazu bác! Druhá rana... Zopár zranení a stále nereagujete na blikajúce červené svetlo... Až keď príde katastrofa.... A potom je už oheň na streche...
Verte, priatelia sa najlepšie skúšajú "v ohni", teda v životných skúškach. A najvernejší sú tí, ktorí vstúpia do vášho života práve v najťažšej chvíli. Tí majú veľkú šancu vydržať a dostať sa do kategórie "na celý život".
Verte, či nie, ja som sa dostala už v živote do situácie, keď sa ku mne priblížili ľudia, ktorí sa cítili významní. Zvyčajne je to vo vašom úspešnom období, keď ste slávni, bohatí, obdivovaní. V živote sa ich časom nazbiera toľko, že takmer nestíhate sledovať jednotlivé stretnutia s nimi a ich sviatky...
A zrazu príde náročná životná situácia a bác! Boli by ste prekvapení, koľko z nich odídu. Vlastne, niekedy nezostane ani jeden. Alebo - aby sme neboli pesimistickí - možno predsa len jeden...
A teraz čo?
Nič. Prídu noví ľudia: ozajstní, čistí, nefalšovaní, ktorí práve vtedy, keď viete, že vám je ťažko, že ste na dne, "dole", sú s Vami, sú Vám oporou... Týchto nazývame skutočnými priateľmi a sú pre nás darom na životnej ceste...
A čo s tými, čo odišli?
Nebudete mi veriť, ale bude sa vám bez nich životom oveľa ľahšie kráčať.... Uvedomte si, že vás oni sami zbavili ťarchy, ktorá vám bola zavesená dlhší či kratší životný úsek na pleciach ako obrovské nepoužíteľné bremeno - odpad. Tak sa vyhodili sami do smetí...
Keď upratujeme, triedime nenosené, zbytočné, roztrhané a dobré. Je to naozaj aj s priateľmii tak: raz za čas si treba poupratovať. Neprestávajte byť zdvorilí a láskaví, ale hlbšie vzťahy budujte s ľuďmi, ktorí za to stoja... Našťastie (žiaľ, často práve v nešťastí) ich život sám vytriedi životnými tsunami...
Želám vám v živote stretnúť veľa dobrých ľudí a z toho zopár skutočne kvalitných priateľov...
