Jeho mama - žena, ktorá si ho adoptovala s bratom - ako hovorí chlapec, bola ako anjel, keď vstúpila do sirotinca uprostred hluku výbuchov. Odvtedy je pre neho vzorom.
Chlapec vyrástol. Prihlásil sa na súťaž. Rád spieva. Zaspieval pieseň o tom, ako by chcel, aby nič iné neexistovalo, okrem dneška.
Poznačený utrpením (krivé nohy, okyptená ruka) spieval celým srdcom, ktoré prežilo v detstve niečo ťažké, čo si mnohí z nás nevedia ani predstaviť.
A spieval s láskou a vďačnosťou pre tú, ktorá ho zachránila pred peklom, v ktorom s bratom žili a dala im všetku lásku, vymenila pohodlie osobného života za trápenie, ťažkú prácu, aby týmto deťom dala čo najviac. Aby mohli absolvovať operáciu... a aby mohli žiť...
Ten chlapec stojí zrazu pred publikom. Nádherne spieva.
A na druhej strane sedí porota. Porota, ktorá pozostáva z ľudí, ktorí majú všetko na svete - luxusné vily a autá, peniaze, zlato, slávu, moc, kontakty... Ľudia, ktorí trávia čas na skvelých párty, chodia na predražené dovolenky a cez tú naučený masku smotánkovej tváre sa usmievajú...
A pred nimi v tejto chvíli stojí chlapec...
Obyčajný, chudobný, poznačený utrpením aj viditeľne...
Je z tých mnohých prehliadnuteľných ľudí, ktorých iní odstrčia, uškrnú sa nad nimi alebo ich v lepšom prípade poľutujú...
Je z tých, ktorí keď prosia o pomoc, odstrčia ich s konštatovaním, že existuje množstvo jemu podobných, ktorí potrebujú pomoc a nepomôžu tak ani jednému.
Chlapec, ktorý má možno 17 rokov a ktorý spieva celou svojou dušou o živote. A z ktorého žiari láska a nádej. Tá, ktorá vyžaruje z celej ich rodiny. Tá, ktorá vypovedá, že sa majú navzájom radi a že všetko urobia preto, aby každý jej člen sa mal čo najlepšie...
A on tu spieva...
A vie, o čom spieva...
A všetci tlieskajú...
A ľudia z poroty plačú...
Prekonal všetko.
Má v sebe silu osobnosti ľudí, ktorí nič neznamenajú vo svete... a predsa zatieňujú lesk a slávu mocných a bohatých...
Stojí tu pred porotou, publikom a celým svetom ako víťaz.
Rozplakal a donútil silou svojho vnútra dostať aj prízemných ľudí tam, kam často nechodia - do hĺbin srdca, ktoré je obyčajné, ľudské, v ktorom sa ukrývajú najväčšie hodnoty a najväčší poklad: BYŤ ČLOVEKOM.
A byť DOBRÝM človekom, ktorý prijíma život so všetkým, čo prináša a usiluje sa o dobro...
Aj keď to nie je ľahké.
Aj keď existujú prekážky, ľudia, sklamania a zranenia...
Napriek tomu:
ŽIŤ...
A dokonca:
TEŠIŤ SA z daru života...
