
Vedela som presne, čo absolvujem, len som tak trochu rozmýšľala, čo s toľkým časom.... Totiž - neznášam nudu...
Ale situácie doniesli vzrušo... Keď som niekoľkokrát čakala, došli iní pacienti, a boli samozrejme dezorientovaní.. Spomenula som si, ako ja som tu zmätkovala ako oni, keď som tu bola prvýkrát.
Povedala som si: „A nebudem tu len tak sedieť!“ Treba využiť čas. Príležitosť na dobro, verte, či nie, číha na nás z každého kúta... A tak keď sa niekto zmätene obzeral, prihovorila som sa mu, či prišiel na RTG alebo ultrazvuk a už som ho usmernila a presne vysvetlila kam má ísť a čo nasleduje potom...
Bolo podarené vidieť, ako to super účinkovalo. Normálne som mala pocit, že by som tu mohla byť zamestnaná ako informátorka. Páčilo sa mi, že som týmto ľuďom pomohla nezažiť chvíle, ktoré som zažila prvýkrát ja...
Spestrením boli dve mladé moslimky, pripomínajúce krásnu Šeherezádu a Benu, ktoré nevedeli slovensky. Opýtali sa, či vie niekto anglicky (toľko ešte rozumiem). Každý záporne kýval hlavou... Aj personál, aj čakajúci, žiaľ, aj ja... No ale odvážnemu šťastie praje. Jazyk mi chýba, ale odvaha nie, tak som im rukami nohami všetko, čo potrebovali, vysvetlila a viedla som ich cez všetky tie úseky, ktoré bolo treba zdolať takmer za ruku. Boli nesmierne vďačné a očká im len tak žiarili... Prehovorila som k nim slovensko-nemecky a najviac som s nimi komunikovala neverbálne a videla som, že reč lásky je naozaj univerzálna, dá sa ňou dorozumieť všade. Keď potom "Benu" platila "keš", lebo nemala ani jedna z nich preukaz poistenca, a medzitým tú prvú - Šeherezádu už zobrali na RTG, automaticky "Benu" prišla za mnou a ja som jej povysvetľovala, kde ma počkať, že kamoška je už na vyšetrení. Predstavte si! Rozumeli sme si...
Bolo to veľmi milé, úsmevné, ale zároveň krásne. Mne rýchlo ubehol čas, spravila som zopár dobrých skutkov a zopár ľudí som zbavila zbytočných starostí...
Čas sa dá vždy a všade využiť. Na každom mieste. V tej osudovej chvíli práve tam, kde sme, stále sme potrební ....
Teším sa z dnešného dňa... Povzbudzuje ma to k dobrému ešte intenzívnejšie. A dúfam, že tak trošku to inšpiruje aj vás, čitateľov....